Vatikán 22. mája (TK KBS) Odborníci z oblasti žurnalistiky, informatiky, vzdelávania a etiky sa zišli na Pápežskej Urbanovej univerzite na medzinárodnej konferencii organizovanej Dikastériom pre komunikáciu v rámci Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkoví. Ruffini: „Nemôžeme zveriť tomu, čo sme vytvorili, aby za nás premýšľalo.“ De Mendonça: „Človek je vždy výnimočný, je tajomstvom, vzbudzuje záujem.“ Dňa 25. mája pápež Lev XIV. zverejní svoju prvú encykliku venovanú umelej inteligencii.

Pár dní po slávení 60. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov a oznámení Svätej stolice o zriadení interdikasteriálnej komisie venovanej umelej inteligencii, v čase, keď sa pápež Lev XIV. pripravuje na zverejnenie svojej prvej encykliky, čo sa udeje 25. mája, Magnifica humanitas, venovanej ochrane ľudskej osoby v dobe umelej inteligencie, Vatikán dnes (21. mája, pozn. prekl.) otvoril medzinárodnú diskusiu o jednej z najdôležitejších otázok našej doby: ako chrániť tváre, hlasy a ľudské myslenie v dobe algoritmov.

Vo štvrtok 21. mája sa na Pápežskej Urbanove univerzite začala medzinárodná konferencia na tému „Preserving Human Voices and Faces [ Chrániť ľudské hlasy a tváre]“, ktorú organizuje Dikastérium pre komunikáciu v spolupráci s Dikastériom pre kultúru a vzdelávanie, Nadáciou sv. Jána XXIII. a samotnou Pápežskou univerzitou.

Názov konferencie priamo odkazuje na tému, ktorú si zvolil pápež Lev XIV. pre posolstvo k 60. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa minulú nedeľu slávil v mnohých krajinách sveta. V tomto posolstve pápež označil výzvu umelej inteligencie predovšetkým za antropologickú otázku a varoval pred rizikom, že umelé napodobňovanie vzťahov, emócií a dokonca aj osobnej identity naruší samotnú štruktúru ľudského spolunažívania. „Otázka, ktorá nám leží na srdci, sa však netýka toho, čo dokáže alebo nedokáže stroj, ale toho, čo môžeme a budeme môcť urobiť my“, napísal pápež a vyzval k budovaniu uvedomelého vzťahu s týmito nástrojmi, založeného na zodpovednosti, spolupráci a výchove. Pápež Lev od začiatku svojho pontifikátu označil umelú inteligenciu za novú „sociálnu otázku“, ktorú treba riešiť vo svetle sociálnej náuky Cirkvi, dôstojnosti práce a spravodlivosti.

Ruffini: nedelegujme naše myslenie na stroje

Podujatie otvoril Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu, ktorý konferenciu hneď zasadil do kontextu pápežského posolstva a cirkevnej reflexie o technologickej inovácii. „Chrániť [hlasy a tváre], pokiaľ ide o ľudí, je výzvou. Neznamená to odložiť niečo do zásuvky, ale s láskou sa starať o niekoho alebo niečo,“ uviedol prefekt a vysvetlil, že ochrana, o ktorej hovoril pápež, nie je formou pasívnej konzervácie, ale aktívnym prejavom zodpovednosti. Ruffini potom zdôraznil riziko postupného delegovania ľudského myslenia na umelé systémy, pričom pripomenul jednu z ústredných obáv posolstva Leva XIV.: „Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v pasívnom prijatí myšlienky, že poznanie už nepatrí nám; a že niečo, čo sme sami vytvorili – algoritmy, platformy alebo automatizované systémy – môžeme poveriť tým, aby myslelo namiesto nás.“

Prefekt opísal súčasnú transformáciu informačného ekosystému ako výzvu, ktorá priamo zasahuje žurnalistiku, vzdelávanie a verejnosť, pričom poukázal na potrebu rozlišovať medzi pravdou a simuláciou, medzi ľudským slovom a štatistickým výpočtom, medzi poznaním a automatizmom. „Ekonomika komunikácie nemôže a nesmie oddeliť svoj osud od zdieľania pravdy,“ uviedol a ako nevyhnutné kritériá na obnovenie ústrednej úlohy človeka uviedol transparentnosť zdrojov, zodpovednosť a kvalitu informácií.

De Mendonça: tvár a hlas nie sú údaje, ale miesta vzťahu

Vo svojom pozdravnom príhovore kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, zasadil túto tému do širšej antropologickej a kultúrnej reflexie, pričom priamo odkazoval na slovník posolstva pápeža Leva XIV. „Názov, ktorý nás tu zhromažďuje – Chrániť ľudské tváre a hlasy – je programom, ba dokonca vyznaním viery v človeka,“ uviedol. Kardinál ďalej pripomenul, že v klasickej a kresťanskej tradícii tvár a hlas nie sú len jednoduchými identifikačnými prvkami, ale hlbokými prejavmi osoby a vzťahu. „ Ľudská bytosť sa nikdy nedá zredukovať na údaj, profil alebo algoritmus – poznamenal – Človek je vždy výnimočný, je tajomstvom, vzbudzuje záujem“.

Kardinál ďalej poukázal na riziká umelej simulácie vzťahov, pričom spomenul emocionálne chatboty, deepfake a digitálne prostredia postavené na personalizovanom profilovaní, ktoré sú schopné zmeniť „samotnú gramatiku ľudského stretnutia“ . Záverečný dôraz však kardinál kládol na možnosť pozitívneho rozlišovania: „Výzva, ktorá nás čaká, nespočíva v zastavení digitálnej inovácie, ale v jej usmerňovaní“, v súlade s výzvou pápeža budovať kritické a zodpovedné spojenectvo s technológiou.

Medzinárodná a interdisciplinárna diskusia

Konferencia zhromaždila popredné osobnosti sveta informácií, výskumu a technologických inovácií, čo potvrdzuje vôľu Vatikánu podporovať širokú a skutočne globálnu diskusiu. Prítomní boli poprední novinári, ako Kashmir Hill z New York Times, známa svojimi investigatívnymi reportážami o súkromí, rozpoznávaní tváre a digitálnom sledovaní; vedúci predstavitelia sveta informácií, ako Vineet Khosla, technologický riaditeľ Washington Post; odborníci na politickú komunikáciu a digitálne médiá; špecialisti na machine learning a informatiku; experti na algoritmickú etiku a sociálnu spravodlivosť; osobnosti zaoberajúce sa správou digitálnych platforiem a overovaním pravosti obsahu. Medzi rečníkmi bola aj Joy Buolamwini, zakladateľka organizácie Algorithmic Justice League, uznávaná autorita v oblasti upozorňovania na algoritmické skreslenia (bias) v systémoch rozpoznávania tváre; Mitchell Baker, spoluzakladateľka projektu Mozilla; Tristan Harris, jeden z najznámejších kritikov ekonomiky pozornosti; zástupcovia UNESCO, Európskej vysielacej únie, univerzít z Európy, Ameriky a Afriky. Zloženie jednotlivých panelov odrážalo aj významnú geografickú rozmanitosť, pričom mierne prevládali ženy.

Témy diskusie

Konferenčný deň bol rozdelený do štyroch hlavných blokov, čo vychádzajú priamo z jadra posolstva pápeža. Prvý blok sa týkal vzťahu medzi simuláciou a autenticitou a zaoberal sa otázkami chatbotov, umelých vzťahov, deepfake a transformácie informačného ekosystému. Druhý blok sa zaoberal problémom sociálnych nerovností a kládol si otázku, či modely umelej inteligencie nehrozia posilnením už existujúcich diskriminácií a nerovnováh. Tretí blok sa zameriaval na možnosť spojenectva medzi človekom a technológiou, medzi inováciou, zodpovednosťou a správou vecí verejných. Štvrtý blok sa sústredil na vzdelávanie a pripomínal naliehavosť nevzdať sa schopnosti kriticky myslieť.

Zdroj: Vaticannews, talianska redakcia