Vatikán 13. mája (VaticanNews) Bratstvo svätého Pia X. napriek opakovaným výzvam Svätej stolice oznámilo, že v júli plánuje vysvätiť nových biskupov bez mandátu pápeža.
Prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Manuel Fernández preto zverejnil nové vyhlásenie, v ktorom upozorňuje, že takýto krok by predstavoval „schizmatický akt“. Pápež Lev XIV. zároveň pokračuje v modlitbe za návrat lefebvristov k plnému spoločenstvu s Katolíckou cirkvou.
Napätie medzi Svätou stolicou a Bratstvom svätého Pia X. sa opäť vyostrilo. Skupina založená francúzskym arcibiskupom Marcelom Lefebvrom totiž avizovala úmysel vysvätiť ďalších biskupov bez pápežského poverenia. Vatikán reagoval novým vyhlásením prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Víctora Manuela Fernándeza, ktorý pripomenul, že takéto vysviacky sú v rozpore s cirkevným právom a zasahujú samotnú jednotu Cirkvi.
„Vysviacky biskupov oznámené Bratstvom svätého Pia X. nemajú príslušný pontifikálny mandát. Tento čin bude predstavovať ‚schizmatický akt‘,“ uvádza sa vo vyhlásení prefekta dikastéria. Kardinál Fernández zároveň pripomína slová svätého Jána Pavla II. z motu proprio Ecclesia Dei, podľa ktorých „formálne pridanie sa k schizme predstavuje vážnu urážku Boha a prináša exkomunikáciu stanovenú právom Cirkvi“.
Vyhlásenie bolo zverejnené po tom, ako sa podľa Vatikánu objavili viaceré otázky a nejasnosti v súvislosti s plánovanými vysviackami. Kardinál Fernández zároveň uviedol, že o texte informoval pápeža Leva XIV., ktorý si želal zdôrazniť svoju neustálu modlitbu za členov bratstva.
„Svätý Otec sa naďalej modlí k Duchu Svätému, aby osvietil predstaviteľov Bratstva svätého Pia X. a aby prehodnotili svoje veľmi vážne rozhodnutie,“ uvádza sa v závere dokumentu.
Dedičstvo rozkolu z roku 1988
Súčasná situácia nadväzuje na udalosti z roku 1988, keď arcibiskup Marcel Lefebvre bez súhlasu pápeža vysvätil štyroch biskupov. Tento krok viedol k exkomunikácii a k vytvoreniu hlbokého konfliktu medzi Bratstvom svätého Pia X. a Svätou stolicou.
Hoci v nasledujúcich desaťročiach došlo k viacerým pokusom o zmierenie a dialóg, kánonický status bratstva zostáva nevyjasnený. Pápeži Benedikt XVI., František aj dnes Lev XIV. sa usilovali udržiavať otvorené komunikačné kanály, no zároveň opakovane zdôrazňovali, že jednota Cirkvi nemôže existovať bez spoločenstva s Petrovým nástupcom.
Plánované júlové vysviacky preto Vatikán nevníma iba ako disciplinárny problém, ale ako otázku samotného chápania cirkevnej autority a jednoty.
Jednota Cirkvi ako podstata problému
V katolíckej tradícii nie je biskupská vysviacka len organizačným aktom. Každý nový biskup vstupuje do spoločenstva celej Cirkvi prostredníctvom jednoty s rímskym biskupom. Preto sa vysviacky bez mandátu pápeža chápu ako verejné narušenie tejto jednoty.
Martin Jarábek – VaticanNews
