Vatikán 8. mája (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa dnes vydal na jednodňovú cestu po Taliansku, pri ktorej navštívi Pompeje s pútnickým miestom Panny Márie Ružencovej a popoludní Neapol. Prvé výročie svojho zvolenia na Petrov stolec, ktoré pripadá na dnešok, teda oslávi na cestách – v znamení Matky Božej a v stopách Jána Pavla II., ktorý tiež po prvom roku pontifikátu zveril svoju službu príhovoru Panny Márie Ružencovej v Pompejach.
Lev XIV. v Pompejách: Ruženec vedie ku Kristovi a otvára cestu pokoju
Pastoračná návšteva pápeža Leva XIV. v Pompejách sa niesla v znamení mariánskej spirituality, modlitby ruženca a blízkosti k tým, ktorí trpia.
Svätý Otec prišiel do mesta spojeného so svätým Bartolom Longom práve v deň tradičnej Prosby k Panne Márii Pompejskej, aby tu zveril svoju službu pod ochranu Panny Márie a zároveň pripomenul, že kresťanská viera sa prejavuje v modlitbe i konkrétnej láske k blížnemu. Popoludní bude jeho cesta pokračovať v Neapole.
Prvou zastávkou pápeža boli charitatívne diela Sanktuária v Pompejách, kde sa stretol s deťmi, mladými ľuďmi, rodinami, dobrovoľníkmi a osobami prijatými v sociálnych projektoch sanktuária. Vo svojom príhovore poukázal na odkaz svätého Bartola Longa, ktorý podľa neho dokázal v chudobných, sirotách a deťoch väzňov rozpoznať Kristovu tvár.
Lev XIV. zdôraznil, že práve modlitba je základom všetkého dobra, ktoré v Pompejach vzniklo. Ruženec označil za „skrytý motor“, z ktorého vyrastá služba, prijatie i solidarita. Pripomenul, že „chrám viery“ a „chrám charity“ sa navzájom podopierajú a že kresťanská láska dokáže premieňať ľudské životy ďaleko za hranicou ľudských možností.
Pred vstupom do sanktuária pápež krátko pozdravil veriacich zhromaždených na námestí a pozval ich pripraviť sa na Eucharistiu ako na stretnutie s Kristom, ktorý „vždy kráča s nami“. Zároveň pripomenul materinskú blízkosť Panny Márie, ktorá sprevádza Boží ľud svojím príhovorom.
Osobitné stretnutie patrilo chorým a osobám so zdravotným znevýhodnením. Svätý Otec ich povzbudil uistením o Kristovej blízkosti a pripomenul, že aj uprostred utrpenia zostáva človek súčasťou spoločenstva viery.
Vrcholom bola svätá omša na námestí pred Sanktuáriom Panny Márie Ružencovej. V homílii spojil biblické rozjímanie nad scénou Zvestovania s duchovným významom ruženca a s dejinami Pompejí.
Pripomenul, že pred 150 rokmi svätý Bartolo Longo a grófka Marianna Farnararo De Fusco položili základný kameň svätyne na mieste, ktoré sa po erupcii Vezuvu stalo symbolom zániku veľkej civilizácie. Vznik sanktuária preto predstavil ako znamenie duchovnej obnovy a novej evanjelizácie.
Pápež zároveň vysvetlil, že jeho návšteva má aj osobný rozmer. Pripomenul, že práve v deň Prosby k Panne Márii Pompejskej pred rokom prijal službu Petrovho nástupcu. Preto chcel svoju službu zveriť pod ochranu Panny Márie Pompejskej. V tejto súvislosti nadviazal aj na pápeža Leva XIII., ktorého meno si zvolil a ktorý významne rozvinul učenie o ruženci.
V centre homílie stála myšlienka ruženca ako kontemplácie Kristovho života. Lev XIV. zdôraznil, že ruženec nie je iba opakovaním modlitieb, ale cestou, ktorá vedie veriaceho ku Kristovi, Eucharistii a premene života. Pripomenul slová svätého Bartola Longa, podľa ktorého je Eucharistia „živým ružencom“, pretože v nej sú prítomné všetky Kristove tajomstvá.
Dôležitou témou homílie bol aj pokoj. Pápež upozornil, že dnešný svet naďalej trpí vojnami, násilím a logikou zbrojenia, a preto je potrebné nielen politické či ekonomické úsilie, ale aj duchovná obnova sŕdc. Pokoj sa podľa jeho slov rodí v človeku, ktorý sa nechá premieňať Božou láskou. Z Pompejí preto znovu zaznela modlitba za pokoj medzi národmi.
Popoludní bude pápežova návšteva pokračovať v Neapole. Program zahŕňa stretnutia s miestnou cirkvou, s mladými i s ľuďmi žijúcimi v sociálnej núdzi. Aj týmto pokračovaním chce Lev XIV. prepojiť duchovné posolstvo púte do Pompejí s konkrétnou prítomnosťou Cirkvi medzi tými, ktorí potrebujú blízkosť, povzbudenie a nádej.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia Martin Jarábek
Pompeje
Keď sa povie Pompeje, vybaví sa nám antické mesto pod Vezuvom, ktoré zaniklo pri katastrofálnej erupcii tejto sopky v roku 79 po Kristovi a dnes je jedným z najznámejších archeologických parkov. Lev XIV. však navštevuje nové Pompeje, mesto vybudované o 1800 rokov neskôr vďaka Bartolovi Longovi, veľkému ctiteľovi Panny Márie a modlitby ruženca.
Prvé výročie pontifikátu v stopách Jána Pavla II.
Možno tiež povedať, že kráča v stopách Jána Pavla II., ktorý v roku 1979 v kontexte prvého výročia na Petrovom stolci toto pútne miesto navštívil, aby ďakoval Márii za svoju doterajšiu službu. Predniesol vtedy veľmi osobne ladenú homíliu, v ktorej zdôrazňoval, že nezáleží na tom, čo je vidieť navonok, ale na duchovnom poslaní, ktoré na kolenách podporujú zástupy veriacich. „Prosím, aby sa toto poslanie Cirkvi v našej dobe naplnilo v celej svojej pôvodnej čistote. A aby som ja mohol zostať verným a pokorným služobníkom tohto poslania,“ povedal vtedy Ján Pavol II. Do Pompejskej baziliky sa vrátil ešte v roku 2003, aby sa tam modlil „Ruženec za mier vo svete“.
Bartolo Longo – konvertita, mariánsky ctiteľ a zakladateľ robotníckeho mestečka
Vráťme sa ešte k osobe dnes už svätorečeného Bartola Longa, ktorý je nielen zakladateľom mariánskej svätyne, ale aj veľkým vzorom sociálneho apoštolátu. Sv. Bartolo sa narodil v Latiane v roku 1841. Počas svojich právnických štúdií v Neapole prepadol špiritizmu a úplne opustil katolícku vieru. Neskôr sa zásluhou jedného zo svojich profesorov a otca dominikána Alberta Radenteho k Cirkvi vrátil a vstúpil do tretieho rádu dominikánov. Svoje obrátenie prežil ako úplnú zmenu životného štýlu a začal sa venovať charite. Vďaka bl. Caterine Volpicelli spoznal kontesu Mariannu Farnararo de Fusco, ktorá v ranom veku ovdovela a zostala sama s piatimi deťmi. Mladý advokát pomáhal pri správe jej majetku a práve vtedy, pri ceste pompejským údolím, ho prepadli pochybnosti o tom, či jeho minulosť nie je prekážkou k spáse. Napoludnie vtedy uprostred zvonenia na modlitbu Anjel Pána počul hlas: „Ak budeš šíriť ruženec, budeš spasený!“
Bartolo vzal výzvu vážne. Nečakal na ďalšie znamenia a začal vyučovať katechizmus a evanjelizovať medzi miestnymi roľníkmi. Najprv prestaval malý farský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, neskôr na radu biskupa z Noly začal so stavbou nového chrámu, zasväteného Panne Márii Ružencovej. Základný kameň svätyne bol položený 8. mája 1876.
Bartolo Longo napísal a rozšíril modlitby nazývané „15 sobôt“, preložené do 22 jazykov a vydané v deväťsto edíciách. Veľkej popularity sa dočkala aj modlitba, ktorú spísal v roku 1883 ako reakciu na encykliku Leva XIII. Supremi apostolatus officio (1. septembra 1883), vyzývajúcu na obnovenie modlitby ruženca.
O rok neskôr, t. j. v roku 1884, založil časopis s názvom „Ruženec a Nové Pompeje“, ktorý doteraz vychádza v taliančine a angličtine. Ešte výraznejšie však pripomína sv. Bartola nové mesto, ktoré sa rozrástlo okolo Ružencovej svätyne. Domy robotníkov okolo novej baziliky boli predzvesťou slávnej sociálnej encykliky Rerum Novarum (15. mája 1891). Mestečko čoskoro dostalo telegraf, železničnú stanicu, malú nemocnicu, a dokonca aj meteorologickú a geologickú stanicu.
Nová bazilika bola posvätená v roku 1891 a prúdili k nej stále väčšie davy pútnikov. V tom čase však sv. Bartolo už pokračoval v ďalších charitatívnych projektoch. Založil dievčenský sirotinec a neskôr sa zameral na opustené deti trestancov. A čo viac – nestaral sa len o ich zabezpečenie, prišiel s predstavou, že by to mali byť práve deti, kto zachráni svojich rodičov od zúfalstva.
Sv. Bartolo Longo zomrel 5. októbra roku 1926 – a o dva roky neskôr, vďaka jednému z jeho pokračovateľov, bratovi Adrianovi di Maria, boli aj nové Pompeje uznané za autonómne mesto. Slávneho uznania sa dielu Bartola Longa dostalo v roku 1980, keď ho Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného, a 19. októbra 2025 bol kanonizovaný pápežom Levom XIV.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
