Rím 6. mája (TK KBS) Sestra Raffaella Petrini, ktorá stojí na čele Governatorátu Mestského štátu Vatikán, vo svojom hlavnom prejave na podujatí „AI a budúcnosť práce“ v Ríme zdôraznila, že „budúcnosť práce nespočíva v strojoch, ale v morálnych rozhodnutiach ľudstva“. Naznačuje, že hoci sa umelej inteligencie nemusíme báť, nesmieme ju jednoducho pasívne prijať. „V konečnom dôsledku budúcnosť nespočíva v strojoch, ale v morálnych voľbách ľudstva.“
Túto kľúčovú pripomienku vyslovila sestra Raffaella Petrini počas diskusie o „AI a budúcnosti práce“, ktorá sa konala v utorok na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Podujatie, ktoré zvolalo Veľvyslanectvo USA pri Svätej stolici a spolufinancovali ho veľvyslanci Austrálie, Británie, Kanady, Japonska, Taiwanu a USA, spolu s Georgetownskou univerzitou, Katolíckym technologickým inštitútom a Inštitútom Leonum pre AI a rozvíjajúce sa technológie pri Katolíckej univerzite, spojilo popredné osobnosti, aby preskúmali hranice umelej inteligencie a budúcnosť práce.
Dialóg spojil tvorcov technológií, teológov, etikov, regulátorov, politikov, akademikov a občiansku spoločnosť, aby diskutovali o AI, budúcnosti práce a našej spoločnej zodpovednosti pri formovaní tejto budúcnosti.
Sestra Petrini o „rozhodujúcej križovatke“
Sestra Petrini vo svojom prejave poznamenala, že AI je transformačná sila, ktorá si vyžaduje zdieľanú zodpovednosť.
„V dnešnej ére hlbokých inovácií ponúka AI obrovský potenciál, ale zároveň nás stavia na rozhodujúcu križovatku,“ uviedla a zdôraznila, že „je potrebné urobiť rozhodnutia, ktoré zabezpečia, aby táto technológia slúžila záujmom celého ľudstva, pričom nadovšetko musia byť vždy uprednostnené ľudské a sociálne hodnoty.“
Zdôraznila, že práca je jedným z najdôležitejších cieľov týchto rozhodnutí, „nielen preto, že Cirkev verí, že je základným rozmerom existencie človeka na zemi, ale aj preto, že nezávisle od svojho objektívneho obsahu je to rozmer, ktorý umožňuje človeku realizovať svoje ľudstvo.“
„Inými slovami, práca,“ vysvetlila, „umožňuje človeku naplniť jeho povolanie ľudskej bytosti,“ pričom uznala, že sa nachádzame v dobe, kedy umelá inteligencia redefinuje prácu a komunikáciu.
Preformovanie trhu práce: Príležitosti aj nové formy vylúčenia
Následne položila otázku: Čo znamená byť človekom v čoraz viac automatizovanom svete? „Umelá inteligencia je v skutočnosti viac než len nástroj. Je to transformačná sila,“ zdôraznila s tým, že „automatizácia a čoraz častejšie využívanie inteligentných systémov menia trh práce, vytvárajú nové príležitosti, ale aj nové formy vylúčenia.“
Vatikánska predstaviteľka upozornila na niektoré pozitívne aspekty technológie, ktoré odhalila správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s názvom „Revolúcia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia: Úloha AI a digitalizácie v práci“.
Výskum potvrdzuje, že „táto digitalizácia a automatizácia môže výrazne znížiť vystavenie nebezpečenstvám, predchádzať úrazom na pracovisku a zlepšiť celkové pracovné podmienky,“ čo „zlepšuje nielen bezpečnosť a zdravie pri práci, ale aj spôsob, akým sa monitorujú.“
„Napriek tomu,“ varovala, „sa môžu objaviť potenciálne riziká, ako je nadmerný dohľad, intenzifikácia práce, ako aj fyzické a psychosociálne výzvy.“ Sestra Petrini pripomenula, že ILO vyzvala na „proaktívny a participatívny prístup podložený dôkazmi, aby sa takéto riziká zmiernili.“
Technológia má slúžiť ľuďom, nie ich nahrádzať
Technologické zmeny sú však silne ovplyvnené aj inštitucionálnymi rozhodnutiami. Poznamenala, že mnohí odborníci zdôrazňujú, že technológia má ľuďom slúžiť, nie ich nahrádzať, a volajú po spojenectve medzi ľuďmi a technológiami, ktoré je založené na zodpovednosti, spolupráci a vzdelávaní.
„Umelá inteligencia môže byť veľmi užitočným spôsobom učenia sa a vnímania, ak je vedená víziou,“ povedala. Zdôraznila potrebu viesť sa víziou, ktorá kladie do centra ľudskú osobu, čo zahŕňa spoločnú zodpovednosť vlád, pedagógov aj jednotlivcov.
„Nesmieme sa AI báť, ale ani ju slepo prijímať“
Ak veríme, že človek stvorený na Boží obraz je vždy subjektom akejkoľvek práce, potom je podľa nej potrebná medzinárodná spolupráca na podporu vízie pokroku, ktorá nie je len technická, ale aj duchovná.
„Nesmeme sa AI báť, ale nesmieme ju ani slepo prijímať,“ povedala sestra Petrini. Hoci niektorí výskumníci tvrdia, že stroje môžu a mali by dodržiavať etické normy, podľa nej je potrebných viac činov.
„V konečnom dôsledku budúcnosť nespočíva v strojoch, ale v morálnych voľbách ľudstva,“ trvala na svojom. „Máme schopnosť a zodpovednosť rozhodnúť, či táto nová technologická éra prinesie éru väčšej spravodlivosti a solidarity, alebo novú nerovnosť.“
Program odborníkov a lídrov
Diskusiu otvorila Laura Hochla z Veľvyslanectva USA pri Svätej stolici, po ktorej nasledoval privítací prejav pátra Marka Lewisa, rektora Pápežskej Gregorovej univerzity. Ten uviedol, že téma si vyžaduje vážne zamyslenie, najmä pri príprave študentov.
Anthony CY Ho, veľvyslanec Taiwanu pri Svätej stolici, pripomenul, že AI vyvoláva dôležité otázky o dôstojnosti človeka. „Ako hovorí pápež Lev: AI musí slúžiť ľudstvu, nie naopak. Žartom dodal, že jeho príspevok nebol vygenerovaný umelou inteligenciou.
Veľvyslanec USA Brian Burch označil AI za „definujúcu otázku našej doby“, ktorá je praktická a naliehavá.
Páter Paolo Benanti, odborník na túto problematiku z Gregoriánskej univerzity, preskúmal teologický pohľad. Pripomenul, že kresťanské princípy zdôrazňujú, že človek je definovaný tým, kým je, a nie tým, čo produkuje. Technológiu by sme mali vnímať ako doplnok a nedehonestovať pracovníkov na „nákladové premenné“.
Na záver George Osborne z OpenAI priznal, že štatistiky ukazujú reálne ohrozenie 18 % pracovných miest, no dodal, že ľudia budú v dohľadnej budúcnosti naďalej potrební. „Lepšia otázka znie: Ako sa zmenia úlohy a pracovné pozície?“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
