Vatikán 5. mája (TK KBS) Pápež Lev XIV. sa v deň výročia svojho zvolenia, 8. mája, vydá na pútnické miesto Panny Márie Ružencovej v Pompejách a následne do Neapola, kde sa stretne s veriacimi na Piazza del Plebiscito, jednom z najväčších námestí v Taliansku.

Talianske médiá zdôrazňujú, že pápež sa vydáva na púť do veľmi náročného terénu. Neapol je mestom nápadných kontrastov medzi chudobou a okázalým bohatstvom, sociálnych konfliktov a predovšetkým, ako hovoria Taliani, je hlavným mestom talianskeho bezprávia.

Región Kampánia je presiaknutý často znepriatelenými rodinnými klanmi miestnej mafiánskej organizácie camorra, ktorá existuje už viac ako 200 rokov. Odhaduje sa, že zisky z podnikania camorry (obchod s drogami, nelegálna likvidácia toxického odpadu, vydieranie atď.) v súčasnosti presahujú 13 miliárd eur ročne.

Počet nevinných obetí camorry od roku 1980 sa odhaduje na takmer 4 000 osôb vrátane žien a detí. Komentátori sa zamýšľajú nad tým, či Lev XIV. po vzore svojich troch predchodcov problém camorry otvorí. Medzi obeťami mafiánskych organizácií sú totiž aj kňazi, ktorí bojujú proti mafiánskym vplyvom a gangsterskej mentalite.

Kňazi zavraždení mafiánskymi organizáciami

Prvými kňazmi, ktorých mená sú známe a ktorí sa stali obeťami mafie, boli Antonio Polimeni a Giorgio Fallara, zastrelení v Torre na Sicílii v roku 1862. Odhaduje sa, že celkovo sa obeťami gangstrov stalo viac ako sto duchovných, hlavne na Sicílii, v Kampánii a Kalábrii.

Jedným z najznámejších je kňaz Peppe Diana, zavraždený vo veku 35 rokov v Casal di Principe (Kampánia) v roku 1994, v deň svojho sviatku, keď sa v sakristii pripravoval na omšu. Tri roky predtým napísal tento kňaz otvorený list, ktorý sa šíril v okolitých farnostiach, s názvom:

„Z lásky k mojim veriacim nebudem mlčať“, v ktorom presviedčal farníkov, aby sa nepodriaďovali zásadám „omerty“, teda všeobecnej dohody o mlčanlivosti ohľadom mafiánskych zločinov.

Otec Diana bojoval proti mafii vo svojich kázňach a v oratóriách apeloval na mládež, aby sa nenechala zapliesť do zločineckej činnosti klanov. 19. marca, v deň 32. výročia jeho smrti, sa začal proces jeho blahorečenia.

Za podobnú činnosť bol v Palerme v roku 1993 vo veku 56 rokov pred svojím domom zavraždený kňaz Pino Puglisi. O šesť rokov neskôr vydal Ján Pavol II. súhlas so začatím jeho beatifikačného procesu. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 2013.

Pápeži o mafii

Prvým z pápežov, ktorý verejne odsúdil mafiánske organizácie, bol Ján Pavol II. 9. mája 1993 v Agrigente na Sicílii. Jeho dôrazné odsúdenie mafie uprostred pôsobivej scenérie antických chrámov sa zapísalo ako jeden z najsilnejších momentov tohto pontifikátu.

„Tí, ktorí majú na svedomí toľko obetí, musia pochopiť, že nesmú zabíjať nevinných. V mene Krista, ktorý je Život, Cesta a Pravda, hovorím tým, ktorí za to nesú zodpovednosť: Obráťte sa, lebo raz príde Boží súd!“ – povedal Ján Pavol II.

Odpoveďou zo strany mafie boli bombové útoky v Ríme. Zasiahnutá bola lodžia pravého transeptu Baziliky sv. Jána v Lateráne a Kostol San Giorgio in Velabro.

Benedikt XVI. počas púte na Sicílii v Palerme povedal, že mafia je formou vykorisťovania ľudí, a je teda v rozpore s Božou vôľou a evanjeliom. Zapletenie sa s mafiou označil za cestu k smrti.

Vyzval mládež, aby mafiu neakceptovala, postavila sa zlu a zapojila sa do budovania spoločnosti založenej na spravodlivosti a úsilí o dobro. Vzdal tiež hold pamiatke Pina Puglisiho a ďalších obetí mafie.

Pápež František dôsledne označoval mafiánov za „exkomunikovaných“. Poukazoval na to, že nie sú kresťanmi, pretože ich život, ktorý je v rozpore s učením evanjelia, je podriadený „kultúre smrti“. Korupčné metódy mafie opakovane nazval „diablom vstupujúcim cez vrecko“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené