Prešov 24. apríla (TK KBS) Centrum Savore Sigord privítalo 22. apríla participatívne orgány Prešovskej archieparchie – členov presbyterskej rady, ekonomickej rady, zboru konzultorov, otcov protopresbyterov, členov synodálneho tímu, ako aj tých, ktorí majú na starosti prípravu archieparchiálneho zhromaždenia.
Stretnutie otvoril vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, modlitbou Christos voskrese, ktorá v čase očakávania Zostúpenia Svätého Ducha nahrádza tradičnú modlitbu Kráľu nebeský.
V pozdravnom slove pripomenul apoštolov, ktorí stretli Vzkrieseného, zhromaždení za zatvorenými dverami. Stretli ho aj emauzskí učeníci na ceste, keď odchádzali zo spoločenstva, no Ježiš ich vracia do spoločenstva. Cesta je stále tá istá, avšak učeníkmi kráčajúcimi s Ježišom sme my – kresťania dnešných dní. To je aj význam slova synoda, syn – hodos, spoločne na ceste. Cesta celého spoločenstva Cirkvi, nie iba biskupa samotného.
Slova sa následne ujal biskup Marek Forgáč, národný koordinátor implementačnej (realizačnej) fázy Synody o synodalite. V krátkosti ponúkol prierez synodálneho procesu, spojený so zážitkami zo synodálneho zhromaždenia v Ríme, kde boli spolu s vladykom Jonášom. Poukázal na posun v zmýšľaní Cirkvi, ktorá sa zmenila zo zasadačky, na zhromaždenie okolo okrúhlych stolov, pričom aj pápež František sedel pri jednom z nich.
Pavol Hrabovecký, výkonný sekretár Národného synodálneho tímu hovoril o úlohe participatívnych orgánov. Misia sa má odraziť na spôsobe, akým sa na diecéznej či eparchiálnej a farskej úrovni spoločne uvažuje, plánuje a rozlišuje. Ak spoločenstvo, farnosť alebo diecéza stratí evanjelizačný náboj, mení sa – slovami pápeža Františka – na uzavreté múzeum.
V priestore pre otázky sa hovorilo o fungovaní farských pastoračných rád, ako zapáliť iných pre synodalitu, čo znamená vnútorná misia vo vzťahu ku tradičným kresťanom, ako môžu byť kňazi a biskupi menej klerikálni i ako by mala vyzerať farnosť zameraná na misiu. Zazneli odpovede, že pristupovať so synovskou dôverou (parrésiou) k biskupovi a ku kňazom znamená v prvom rade pristupovať v láske a s čistým srdcom.
V druhom bloku hovorili ďalší dvaja členovia Národného synodálneho tímu. Mário Tomášik pomenoval niektoré falošné predstavy o synodalite, ktoré sa nezakladajú na pravde. Záverečný dokument jasne hovorí, že správne chápaná synodalita má základy vo Svätom písme, tradícii i učení Magistéria Cirkvi. Srdcom synodality je rozhovor vo Svätom Duchu. Miroslava Siteková potom konkrétne a s autoritou založenou na skúsenosti uviedla do tejto synodálnej metódy modlitby, počas ktorej prítomní rozlišujú, čo Duch hovorí do ich konkrétneho spoločenstva a situácie.
Po obede prítomní v skupinách pod vedením facilitátorov rozlišovali otázku, ktorá sa týkala Prešovskej archieparchie: „Ktoré oblasti života našej cirkvi podľa Svätého Ducha dnes rastú, a ktoré naopak stagnujú?“
Viacerí spočiatku očakávali zoznam aktivít alebo oblastí, ktoré fungujú či nefungujú. Prekvapením bolo, že ako spoločná červená niť vo viacerých skupinách zaznelo čosi ešte hlbšie: Svätý Duch chce uzdravovať vzťahy v Cirkvi. Zaznelo síce, že naša miestna Cirkev porástla a stále rastie a funguje inštitucionálne (seminár, ABU, GTF, Charita, atď.) i v oblastiach ako je mediálny obraz Cirkvi, mladí a práca s mladými, katechéza, no stále potrebujeme ísť na hlbinu, čiže počúvať viac Svätého Ducha a aj seba navzájom.
Oblasti, ktoré rastú, sú tie, kde je dobre nastavená vzťahovosť (ja a Boh, ja a blížny, ja sám so sebou). Oblasti, ktoré stagnujú, sú tie, kde nie je dobre nastavená vzťahovosť. A ak nefungujú vzťahy, nefunguje ani oblasť služby.
Synodalitu vnímame ako dar Božieho Ducha, skrze ktorý uzdravuje naše rany, vzťahy a buduje vzájomnú dôveru a jednotu medzi nami navzájom. Ďalej zaznelo, že v našej Cirkvi rastie túžba po načúvaní spojenom s pokorou, spoločnom zdieľaní, vzájomnej prajnosti, medzigeneračnom počúvaní sa, byť pravdivý, po niečom osobnom, pretože Boh nás vníma osobne. Preto potrebujeme vnímať osobnú blízkosť a blízku prítomnosť aj skrze osobné stretnutie s Bohom v človeku.
Na záver vladyka Jonáš uviedol, ako veľmi výsledok aj jeho pozitívne prekvapil. Taktiež očakával zoznam oblastí, avšak aj v samotnej skupinke, ktorej bol súčasťou, zažil oveľa viac. Vyjadril túžbu, aby takýmto spôsobom fungovali archieparchiálne rady a štruktúry, načúvajúc hlas Svätého Ducha. Všetkým prítomným poďakoval za čas, ktorý darovali synodálnemu stretnutiu a udelil im požehnanie na cestu.
TK KBS informoval Richard Fučko a Marcel Mojzeš
