Vatikán 24. apríla (TK KBS) Proroka niektorí počúvajú a iní nie, bolo to tak s Ježišom a tak to bude aj s posolstvom pápeža Leva – tak reaguje kardinál Fridolin Ambongo Besungu, metropolita Kinshasy a predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM), na práve ukončenú apoštolskú návštevu Leva XIV. v štyroch afrických krajinách. „Jeho posolstvo je prorocké a je výzvou pre svedomie tých, ktorí na kontinente vládnu, aby mysleli na budúcnosť mladých ľudí,“ povedal pre vatikánske médiá.
Výber navštívených krajín ilustruje rozmanitosť problémov, s ktorými sa africký kontinent potýka: medzináboženský dialóg v Alžírsku, hľadanie mieru v Kamerune a požiadavka na spravodlivejšie rozdelenie bohatstva v Angole a Rovníkovej Guinei. Kardinál Fridolin Ambongo Besungu zdôrazňuje význam pápežovej cesty a jeho slová adresované politickým lídrom, aby zabránili odchodu mladých ľudí tým, že na miestnej úrovni vytvoria dôstojné životné podmienky.
Eminencia, aká je pre vás bilancia cesty pápeža Leva XIV.?
Som šťastný, som spokojný, v mene všetkých Afričanov. Pre nás je to hrdosť, ale aj prevzatie zodpovednosti, pretože to znamená, že všeobecná Cirkev zajtrajška sa bude musieť konfrontovať s africkou Cirkvou, a to je pre nás zodpovednosť, ktorú musíme vziať na seba. Po druhé, treba zdôrazniť, ktoré štyri krajiny si pápež zvolil. Najprv arabskú krajinu s moslimskou väčšinou, ktorá od pápeža dostala posolstvo o dôležitosti slobody kresťanov, ktorí tam žijú. Potom navštívil Kamerun, krajinu, ktorá viac-menej trpí problémami so spolužitím medzi rôznymi komunitami. A pápež tam priniesol silné posolstvo o pokoji a o spoločnom živote v mieri. V ďalších dvoch prípadoch ide o krajiny, ktoré disponujú prírodnými zdrojmi, a pápežovo posolstvo sa sústredilo na nutnosť spravodlivého rozdelenia tohto bohatstva: majetok má slúžiť dobru všetkých.
Pokiaľ ide o nás, afrických katolíkov, myslím si, že hlavné posolstvo smerovalo k prehĺbeniu viery, k našej identite katolíkov; skôr než vstúpime do kontaktu s ostatnými, musíme najprv poznať sami seba. Hlavné posolstvo pre Cirkev teda spočíva v prihlásení sa k našej identite katolíkov. Počas jednej cesty navštívil pápež všetky hlavné situácie Cirkvi v Afrike. Pre mňa to bolo veľmi krásne.
Zo sociálno-politického hľadiska položil dôraz na pokoj, spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných. To sa týka všetkých týchto krajín. Lev XIV. navštívil jednu viac-menej frankofónnu, ale povedzme skôr arabskú krajinu, Alžírsko; navštívil Kamerun, ktorý má francúzsku a anglickú časť; navštívil Angolu, ktorá je portugalská, a zakončil v Rovníkovej Guinei, čo je africká krajina, kde sa hovorí po španielsky.
S akou tvárou Cirkvi sa pápež stretol?
Tváre sú dve: prvá je tvár mladej, dynamickej Cirkvi, ktorá verí vo svoju budúcnosť. Bolo to vidieť na všetkých pápežových stretnutiach v týchto dňoch: je to Cirkev plná mladých ľudí. A to je budúcnosť. Na druhej strane je to však Cirkev, ktorá zápasí s mnohými problémami: s chudobou, nedostatkom spravodlivosti v niektorých krajinách, s ťažkosťami žiť v mieri s tými, ktorí sú manipulovaní mocou. To je Cirkev, za ktorou pápež prišiel, a jeho návšteva bola vnímaná práve ako povzbudenie k tomu, aby miestna Cirkev aj naďalej bojovala za budúcnosť. Je to pre nás neuveriteľné povzbudenie, je to okamih utvrdenia vo viere; sme utvrdení vo svojej viere, že sme katolíci.
Pápež veľmi dôrazne hovoril o slobode, o význame slobody, o rovnosti, odsúdil priepasť medzi hŕstkou bohatých a mnohými, naozaj mnohými chudobnými a vyzval k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti.
Ako veľmi podľa vás prenikne toto posolstvo do reality týchto štyroch krajín?
Vnímam pápežovo posolstvo ako prorocké. Myslím tým, že keď prorok hovorí, niektorí počúvajú, iní nie. Tak to bolo u Ježiša, keď žil na tejto zemi, a tak to bude aj s posolstvom pápeža Leva.
A čo sa týka obyvateľstva, do akej miery boli slová pápeža Leva zásadné a dôležité pre to, aby ľuďom dodali odvahu? Bolo vidieť radosť všetkých a mnohých mladých ľudí. Môže im posolstvo pápeža dodať dôveru a silu, aby dokázali ísť ďalej?
Hodnota pápežovho posolstva spočíva v tom, že je výzvou pre svedomie vedúcich predstaviteľov tu v Afrike, aby vytvárali príležitosti pre budúcnosť mladých ľudí. A videli sme, koľko mladých ľudí tam bolo – nadšených, áno – ale pomyslime na všetkých tých, ktorí opúšťajú kontinent a odchádzajú tam, kde si myslia, že nájdu raj. A potom mnohí skončia v saharskej púšti alebo v mori. Znamená to, že tu v Afrike niečo nefunguje. Pápežovo posolstvo vodcom úplne správne niečo požaduje: vytvorte podmienky, ktoré umožnia mladým ľuďom žiť tu a nebyť nútení hľadať šťastie niekde inde.
Ste optimista?
Veľmi. Stále verím v budúcnosť tohto kontinentu, predovšetkým mojej krajiny (Demokratickej republiky Kongo), krajiny, ktorá dnes trpí. Ale v budúcnosť verím.
Čo vy sám teraz pociťujete?
Prvá emócia, ktorú pociťujem, je hrdosť. Cítim sa hrdý a šťastný a myslím, že všetci Afričania teraz prežívajú tento pocit; dúfam, že to tak bude aj naďalej. Prinesie to ovocie aj pre Cirkev v Afrike, ktorej rola bude všeobecne docenená. Keď vidíme prácu, ktorú pápež Lev vykonal za rok svojho pontifikátu, máme dôveru v budúcnosť.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
