Rím 22. apríla (TK KBS) V pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore slúžil kardinál Giovanni Battista Re, dekan Kardinálskeho kolégia, svätú omšu za pápeža Františka, od ktorého smrti v utorok uplynul presne jeden rok.
V Paulínskej kaplnke bola pri tejto príležitosti odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca 126 návštev pápeža Bergoglia v tejto kaplnke.
Svoje posolstvo k tejto príležitosti zaslal účastníkom bohoslužby aj pápež Lev. Prinášame ho v plnom znení.
Posolstvo Svätého Otca Leva XIV.
kardinálovi Giovannimu Batistovi Re, dekanovi kardinálskeho kolégia,
k 1. výročiu úmrtia pápeža Františka
Pri prvom výročí smrti drahého pápeža Františka je spomienka naňho v Cirkvi a vo svete stále živá. Nie som prítomný v Ríme vzhľadom na apoštolskú cestu do Afriky, som však v duchu spojený so všetkými, ktorí sa zhromaždia v Bazilike Santa Maria Maggiore, aby oslávili eucharistickú obetu za môjho predchodcu. Spolu s kardinálmi, biskupmi, kňazmi a rehoľníkmi srdečne pozdravujem všetkých zhromaždených pútnikov, ktorí prichádzajú dosvedčiť svoju hlbokú spolupatričnosť.
Smrť nie je hradba, ale brána, ktorá sa otvára milosrdenstvom, ktorého bol pápež František neúnavným hlásateľom. Pán si ho k sebe povolal 21. apríla minulého roka, v srdci veľkonočného jasu. Zavŕšil svoju pozemskú púť v náručí zmŕtvychvstalého Krista, v tej „radosti evanjelia“, ktorá inšpirovala jednu z jeho najprenikavejších apoštolských exhortácií.
Stal sa Petrovým nástupcom a pastierom všeobecnej Cirkvi v čase, ktorý poznačila a stále poznačuje zmena epochy; tá zmena, ktorej si bol plne vedomý a v rámci ktorej nám ponúkol odvážne svedectvo, predstavujúce významnú časť dedičstva Cirkvi.
Svoj učiteľský úrad prežíval ako misionársky učeník, ako rád hovorieval. A on sám zostal až do konca učeníkom svojho Pána, verný svojmu krstu a biskupskej vysviacke. Bol tiež misionárom, ktorý hlásal evanjelium milosrdenstva „všetkým, všetkým, všetkým“, ako viackrát vyhlásil. Dobrodenie jeho svedectva starostlivého pastiera zasiahlo srdcia nesmierneho množstva ľudí až po končiny zeme, okrem iného vďaka apoštolským cestám, a zvlášť vďaka jeho poslednej „ceste“, ktorou sa stala jeho choroba a smrť.
V súlade so svojimi predchodcami zhromažďoval odkaz Druhého vatikánskeho koncilu a povzbudzoval Cirkev, aby bola otvorená misiám, aby strážila nádej pre svet, aby so zápalom hlásala práve to evanjelium, v ktorého moci je dať každému životu plnosť a šťastie.
Doteraz počujeme ozvenu jeho príhovorov, vyjadrených s takou výrečnosťou, ktorými umožňoval lepšie pochopenie radostnej zvesti: sú to slová milosrdenstvo, pokoj, bratstvo, vôňa stáda, poľná nemocnica a mnohé ďalšie. Každé z týchto vyjadrení nám približuje evanjelium, ktoré on žil novým jazykom, ktorým hlásal večne to isté evanjelium.
Pápež František v sebe choval hlbokú oddanosť Panne Márii po celý svoj život; spomeňme len, koľkokrát sa utiekal k Panne Márii Snežnej (Salus Populi Romani), miestu svojho posledného odpočinku, a k mnohým mariánskym pútnickým miestam po celom svete. Panna Mária, Matka Cirkvi, nech nám pomáha, aby sme boli za všetkých okolností neúnavnými apoštolmi jej božského Syna a prorokmi jeho milosrdnej lásky.
Vo Vatikáne 12. apríla 2026
Pápež Lev XIV.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
