Karmerun 16. apríla (TK KBS) „Po rokoch konfliktu tento región stále nepoznal pokoj. Neprestávame však pracovať na presadzovaní cesty odpustenia,“ uvádza arcibiskup Bamendy Andrew Nkéa Fuanya. Predseda Konferencie biskupov Kamerunu zdôrazňuje, že konflikt v Bamende patrí k najviac zabudnutým konfliktom na svete, podobne ako humanitárna kríza, ktorú vyvolal.
Bamenda je hlavným mestom anglofónneho Kamerunu. Už roky tam prebiehajú boje medzi vládou a separatistami usilujúcimi sa o nezávislosť anglofónnej časti krajiny. To prinieslo tisíce obetí a vyvolalo najväčšiu humanitárnu krízu v regióne – 1,5 milióna ľudí potrebuje naliehavú pomoc. „Návšteva pápeža na tomto mieste sa ešte pred niekoľkými mesiacmi zdala nemožná, a predsa sa stal zázrak,“ hovorí miestny ordinár a dodáva: „Do tohto krásneho a zároveň prekliateho regiónu pápež prinesie posolstvo pokoja, zapadajúce do kontextu, ktorý len s ťažkosťami necháva vojnu za sebou. Nie je to ľahké, ale urobili sme obrovský pokrok.“
Arcibiskup Nkéa Fuanya uvádza, že návšteva pápeža Leva je skutočným požehnaním. „Je to vyvrcholenie,“ hovorí, „dlhej práce, ktorú sme vykonali a ktorú naďalej vykonávame, upevnenie úsilia, ktoré sa ešte neskončilo.“ Región nie je plne stabilizovaný, avšak v súvislosti s návštevou pápeža separatistické skupiny v anglofónnych regiónoch krajiny vyhlásili trojdňové prímerie. Jeho cieľom je zaistiť bezpečný prejazd civilnému obyvateľstvu, pútnikom a oficiálnym delegáciám na stretnutia s Levom XIV.
Vojna v Bamende je jedným z mnohých koloniálnych dedičstiev, ktoré zanechali rany krvácajúce dodnes. Severozápadné a juhozápadné regióny boli totiž najprv kolonizované Nemeckom a po prvej svetovej vojne sa dostali pod britský mandát, zatiaľ čo zvyšok krajiny kontrolovalo Francúzsko.
Po získaní nezávislosti a pokuse o vytvorenie federácie sa Kamerun v roku 1972 stal jednotným štátom. Veľká anglofónna menšina však zostala marginalizovaná. Obyvatelia tohto hornatého regiónu vždy ťažko znášali zasahovanie centrálnych úradov a pokusy vlády v Yaoundé o vnucovanie novej formy kolonializmu.
V roku 2016 viedli protesty k masovým demonštráciám, ktoré boli brutálne potlačené, čo následne vyvolalo skutočný konflikt so separatistickými skupinami. Tie v roku 2017 vyhlásili Republiku Ambazónia.
Konflikt spôsobil tisíce obetí, zničenie stoviek dedín a masový útek obyvateľstva. V súčasnosti zostáva približne 500-tisíc osôb vnútorne vysídlených a 1,5 milióna potrebuje naliehavú humanitárnu pomoc.
Viac ako milión ľudí sa uchýlilo do susednej Nigérie. Boli zničené budovy a infraštruktúra, školy zostali zatvorené päť rokov a najmenej 700-tisíc detí bolo nútených zanechať štúdium. „Letisko v Bamende bude kvôli návšteve pápeža po ôsmich rokoch konečne opäť otvorené,“ poznamenáva arcibiskup.
V novembri 2020 vyvolal obrovské pohnutie únos kardinála Christiana Tumiho na ceste medzi Bamendou a Kumbo. V tom čase deväťdesiatročný emeritný arcibiskup Doualy bol jednou z najrešpektovanejších osobností v krajine a neúnavným mediátorom medzi vládou a separatistami. Únos trval 24 hodín, ale predstavoval bod obratu, ktorý separatistom odobral mandát u miestneho obyvateľstva.
„V posledných rokoch sme sa spolu so skupinou náboženských lídrov, kresťanských aj moslimských, pokúšali nastoliť mier a zmierenie,“ vysvetľuje arcibiskup. „Nebolo to ľahké, pretože separatisti nás vnímajú ako osoby konajúce v mene vlády, zatiaľ čo vláda si myslí, že sme na strane separatistov.“
Hoci je situácia v meste Bamenda pokojnejšia, na vidieku pretrvávajú problémy a kriminalita. Arcibiskup zdôrazňuje, že skutočné zmierenie si vyžaduje čas: „Je ľahké hlásať odpustenie, ale keď stojíte pred človekom, ktorý vám vypálil dom alebo zabil člena rodiny, nie je ľahké to uviesť do praxe. To je veľká výzva pre Cirkev, ktorá neustále pomáha ľuďom s traumami.“
Problémom zostáva aj reintegrácia bývalých separatistov, ktorí zanechali ozbrojený boj. „Niektorí opustili rebelské skupiny, ale nemôžu sa vrátiť do svojich komunít. Premýšľame, ako im pomôcť začať nový život,“ potvrdzuje ordinár Bamendy. Zdôrazňuje, že o týchto ťažkostiach budú diskutovať s pápežom Levom XIV.
Obyvateľstvo ho očakáva s veľkou nádejou: „Pre nás je jeho návšteva ako návšteva Boha, ktorý prichádza na pomoc svojmu ľudu...“ Arcibiskup dodáva, že pápež prichádza v správnom momente ako dobrý pastier, ktorý sa stará o svoje trpiace ovce, aby nasýtil hladných a napojil smädných.
Zdroj: E-lkai, redakčne upravené