Bratislava 13. apríla (TK KBS) Cirkev si dnes pripomína pamiatku svätého Martina I., pápeža a mučeníka, ktorý v 7. storočí neohrozene bránil pravoverné učenie o dvoch vôľach v Ježišovi Kristovi. Jeho pontifikát (649 – 653) sa stal symbolom vernosti pravde aj za cenu vyhnanstva a osobného utrpenia.

Svätý Martin pochádzal z talianskeho mesta Todi. Pred svojím zvolením za pápeža pôsobil ako diakon a nuncius v Carihrade, kde sa zoznámil s vtedajším bludom – monoteletizmom. Ten popieral ľudskú vôľu Krista a uznával v ňom iba vôľu božskú. Po nástupe na svätopeterský stolec v roku 649 Martin I. bez čakania na súhlas cisára Konštansa II. zvolal do Ríma synodu, ktorá toto bludné učenie definitívne odsúdila.

Tento krok vyvolal hnev cisára, ktorý považoval pápežovo rozhodnutie za vlastizradu. Hoci sa prvý pokus o Martinovo zatknutie nepodaril, v roku 653 ho nový miestodržiteľ Teodor Kalliopas v putách odvliekol z Ríma. V tom čase už vážne chorého pápeža čakala strastiplná pätnásťmesačná cesta po mori do Carihradu.

V decembri 654 bol Martin I. po nespravodlivom súde odsúdený na smrť. Hoci cisár pod vplyvom svedomia trest smrti zmiernil, pápež bol poslaný do vyhnanstva na polostrov Krym do mesta Chersones. V podmienkach hladu, opustenosti a krutého zaobchádzania tam 16. septembra 655 zomrel.

Pozostatky svätého Martina I., posledného pápeža uctievaného ako mučeníka, boli neskôr prenesené do Ríma a uložené v Kostole sv. Silvestra a Martina. Z jeho života sa zachovalo sedemnásť listov, ktoré sú svedectvom o jeho nezlomnej viere a pastierskej starostlivosti o integritu kresťanskej náuky.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené