Vatikán 6. apríla (TK KBS) „Nesmieme si zvyknúť na vojnu!“ – hlas pápeža Františka sa koncom februára 2026 ozval v historickom divadle Ariston v San Reme.

Prostredníctvom archívneho záznamu naliehavo napomenul miliónové publikum najslávnejšieho talianskeho hudobného festivalu. Hlas muža, ktorý už od roku 2014 varoval pred „treťou svetovou vojnou po kúskoch“, neutíchol ani po jeho smrti 21. apríla 2025. Jeho varovné slová a jasné mierové výzvy sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.

Pápež, ktorý sa narodil 17. decembra 1936 v argentínskom Buenos Aires, zostáva populárny aj posmrtne. Jeho tvár stále zdobí pohľadnice, kalendáre a magnetky v obchodoch som suvenírmi v Ríme. Návšteva jeho hrobu v Bazilike Santa Maria Maggiore je pre mnohých pútnikov povinnosťou, hoci počiatočný masový nával už opadol a zátarasy nahradili tri drevené kľakadlá. Ešte mesiace po pohrebe stáli ľudia v dlhých radoch, aby sa mohli nakrátko zastaviť pri jeho hrobke z bieleho mramoru.

Dlhé utrpenie a nečakané gestá

Svet pred rokom so zatajeným dychom sledoval Františkov odchod, ktorému predchádzalo dlhé obdobie utrpenia. Posledné mesiace pontifikátu boli poznačené chorobou a jeho doteraz najdlhšou hospitalizáciou. Vo vatikánskom apartmáne na rímskej klinike Gemelli strávil 38 dní kvôli život ohrozujúcemu zápalu pľúc. Kým novinári čakali pred nemocnicou na správy, ľudia sa každý večer schádzali na Námestí sv. Petra k modlitbe. Práve tam po troch týždňoch mlčania opäť počuli jeho hlas – slabý a prerušovaný, no plný vďaky za modlitby.

Po návrate do Vatikánu František opäť ukázal svoju povestnú nezávislosť. Hoci bol pripútaný na invalidný vozík, prešiel Svätou bránou Baziliky sv. Petra, prekvapoval pútnikov spontánnymi vystúpeniami, navštevoval svoju milovanú Baziliku Santa Maria Maggiore a v tichosti prijal aj britský kráľovský pár. Legendárnym sa stal jeho výstup krátko pred smrťou, keď sa zahalený v bielo-zelenom ponči nechal priviezť do baziliky, aby požehnával deti – presne tak, ako pri svojom poslednom verejnom vystúpení na Veľkonočnú nedeľu.

Menej ako 24 hodín pred smrťou udelil požehnanie Urbi et orbi a nechal predniesť svoje vysoko politické veľkonočné posolstvo. Naposledy v ňom vyzval na dialóg a pripomenul konflikty po celom svete. Potom absolvoval posledné kolo v papamobile po námestí. Na Veľkonočný pondelok o 7:35 ráno jeho srdce dotĺklo. Svet sa rozlúčil s prvým latinskoamerickým pápežom a prvým jezuitom na Petrovom stolci.

Pohreb ako miesto stretnutia nepriateľov

Na skromný pohreb na Námestí sv. Petra prišlo viac ako 250 000 ľudí. Na requiem pod šírym nebom sa zúčastnili zástupcovia viac ako 30 kresťanských cirkví a delegácie zo 150 štátov, vrátane 52 hláv štátov. Mimo obradu došlo k nečakaným diplomatickým momentom – v bazilike sa na spontánnom rozhovore stretli napríklad americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj.

V súlade so svojím prianím bol František pochovaný v Bazilike Santa Maria Maggiore, mimo vatikánskych hradieb, ktoré ho tak dlho obmedzovali. O necelé dva týždne neskôr bol za jeho nástupcu zvolený Lev XIV. František však nie je zabudnutý. Okrem spomienok na festivaloch mu pribúdajú nové knihy a umelecké výstavy. Krátko po jeho smrti po ňom pomenovali nemocnicu v južnom Taliansku a jeho nástupca Lev XIV. ho pravidelne cituje v najrôznejších súvislostiach. František síce zomrel, ale jeho hlas v Cirkvi a vo svete naďalej zaznieva.

Zdroj: Kathpress, redakčne upravené