Vatikán 5. apríla (VaticanNews) Zomrel veľký katolícky spisovateľ, autor bestsellerov o viere.
Jeho srdce sa zastavilo včera večer o 21.45 v jeho dome v Desenzane del Garda, na Veľký piatok, po pripomienke toho utrpenia, ktoré s veľkou intelektuálnou poctivosťou skúmal v knihe Hovoria, že vstal z mŕtvych. Zomrel Vittorio Messori, spisovateľ a autor bestsellerov o viere, ktoré sa predali v miliónoch výtlačkov a výrazne ovplyvnili talianske i medzinárodné kultúrne prostredie. O niekoľko dní by sa bol dožil 85 rokov. Pred štyrmi rokmi stratil svoju milovanú manželku Rosannu.
Rodák zo Sassuola v regióne Emilia-Romagna sa narodil do antiklerikálnej rodiny, ktorá bola počas vojny presídlená do oblasti Brescie a po jej skončení sa usadila v Turíne. Na univerzite bol žiakom Firpa a Bobbia a vyštudoval politické vedy pod vedením Galanteho Garroneho s diplomovou prácou o talianskom zjednocovacom hnutí 19. storočia (Risorgimento).
V roku 1964 sa jeho život, dovtedy vzdialený od viery, radikálne zmenil vďaka čítaniu evanjelií. Tieto stručné a podstatné texty, napísané takmer pred dvoma tisícročiami, ho zasiahli do srdca a odvtedy sa stal neúnavným skúmateľom dôvodov viery. Zapísal sa na Inštitút kristológie Pro Civitate Christiana v Assisi, kde strávil rok štúdiom a kde stretol aj svoju budúcu manželku. Po návrate do Turína začal pracovať vo vydavateľstve Società Editrice Internazionale a spolupracoval s viacerými novinami a časopismi. V roku 1970 nastúpil do redakcie Stampa Sera a neskôr sa stal redaktorom literárnej prílohy Tuttolibri denníka La Stampa.
V roku 1976 vyšla jeho prvá a zásadná esej Hypotézy o Ježišovi, výsledok dvanásťročného štúdia. Kniha skúma historickosť Nazaretského a sprístupňuje širokej verejnosti témy, ktoré boli dovtedy vyhradené úzkemu okruhu odborníkov. Neplánovane sa tak stal iniciátorom novej modernej apologetiky, vedenej s mimoriadnou vedeckou prísnosťou. V roku 1978 sa presťahoval do Milána, aby sa podieľal na založení nového mesačníka Jesus vydavateľstva Paolini, kde niekoľko rokov pracoval v redakcii a neskôr s časopisom spolupracoval externe. V roku 1982 publikoval knihu Stávka na smrť, v ktorej poukazoval na krízu marxizmu. Najviac ho však priťahovala historickosť evanjelií: po prvom zásadnom diele venovanom Ježišovi nasledovali ďalšie knihy, ktoré systematizovali výskum, ktorému sa s vášňou venoval celý život: Inkvizícia o kresťanstve (1987), dialóg s kresťanmi, veriacimi iných náboženstiev, ateistami a agnostikmi; Trpel za Pontského Piláta (1992), Hovoria, že vstal z mŕtvych (2000), Hypotézy o Márii (2005).
Osobitne sa však pripomína iná kniha pre mimoriadny ohlas, ktorý vyvolala po vydaní. Vittorio Messori ju napísal v roku 1984 po niekoľkodňových rozhovoroch s kardinálom Josephom Ratzingerom počas jeho prázdninového pobytu v seminári v Brixene: Správa o viere. Kniha predstavila širokej verejnosti myslenie kardinála, ktorého pred niekoľkými rokmi Ján Pavol II. povolal na čelo Kongregácie pre náuku viery, a upozornila na ideologické vybočenia určitého progresivizmu. Ako autor, ktorého si vážili pápeži i budúci pápeži, dostal v roku 1994 návrh urobiť rozhovor s Jánom Pavlom II. Výsledkom bola kniha Prekročiť prah nádeje, v ktorej pápež odpovedá na 35 otázok, ktoré mu položil Vittorio Messori. Neskôr sa stal spolupracovníkom denníka Corriere della Sera a práve jemu bolo zverené oznámiť v úvodníku rozhodnutie Karola Wojtyłu z prvých rokov nového tisícročia: napriek postupujúcej chorobe sa nevzdá svojho pontifikátu.
Po celý život stáli v centre jeho záujmu ohlasovanie viery a dôvody pre vieru, argumenty v prospech historickosti evanjelií. Vzhľadom na svoje obdobie pred obrátením a dôraz na kerygmu sa nikdy osobitne nezaoberal morálnymi otázkami. „Bez klinca viery – zvykol hovoriť – vešiak morálky nemôže stáť.“ Tým chcel zdôrazniť, že v dnešnom sekularizovanom prostredí je nevyhnutné predovšetkým ohlasovať smrť a zmŕtvychvstanie Krista a svedčiť o podstate viery.
Ako veľký znalec zjavení a zázrakov v Lurdoch v posledných rokoch ešte viac prehĺbil svoju mariánsku úctu a venoval značné osobné prostriedky na vybudovanie kaplnky Panny Márie Olivovej v záhradách obklopujúcich benediktínske opátstvo Maguzzano pri Gardskom jazere, ktoré dnes obývajú Chudobní služobníci Božej prozreteľnosti.
Zaujímavé je, že autor, ktorý venoval všetku svoju energiu rekonštrukcii postavy Ježiša, zakončil svoj život práve v deň, keď si veriaci na celom svete pripomínajú smrť Ježiša Nazaretského na Kalvárii.
Andrea Tornielli – Vatican News
Preklad Martin Jarábek
