Bratislava 4. apríla (TK KBS) Cirkev dnes slávi Svätú sobotu (Bielu sobotu). Je to prísne neliturgický deň, neslávi sa svätá omša.
Svätá sobota (Biela sobota) 4. apríla 2026
Svätá sobota (Biela sobota) je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a v modlitbe a pôste očakáva jeho vzkriesenie. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.
Niektoré farnosti večer po skončení slávenia omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti, v Piatok utrpenia Pána a na Svätú sobotu (Bielu sobotu) ráno spievajú „lamentácie“ (žalospevy). Sú z čias, kedy bol Izrael zavlečený do babylonského zajatia a Jeremiáš sedel na rozvalinách Jeruzalema a nariekal spolu s inými pozostalými nad biedou, ktorá doľahla na Izrael. Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil, zachoval nás pri živote a doprial nám návrat.
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
SOBOTA VEČER – Veľkonočná vigília 4. apríla 2026
Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka, čo je označené ako Hora competens. Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred touto horou competens, ktorú určuje západ slnka v daný deň. Kňazi by mali rešpektovať, že toto slávenie teda nemá začínať pred touto hodinou. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrady začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka. Podľa Direktória 2026 je západ slnka 4. apríla 2026 v Košiciach o 19.08, v Banskej Bystrici o 19.16 a v Bratislave o 19.24 v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia).
Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).
Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej noci v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12, 1 – 51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Katolícka cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania ako radostnú slávnosť; znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla – požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece – paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme Nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium), liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov), ďalej eucharistickú liturgiu a napokon v našich krajoch eucharistickú procesiu na oslavu vzkrieseného Pána.
NEDEĽA – V DEŇ SLÁVNOSTI
Omšu na Veľkú noc treba sláviť čo najslávnostnejšie. Je vhodné namiesto úkonu kajúcnosti kropiť ľud vodou požehnanou na vigíliu. Nádoby na požehnanú vodu pri vchode do kostola treba naplniť tou istou vodou. Veľkonočná svieca (paškál), ktorá má miesto pri ambone alebo pri oltári, má sa zažíhať aspoň na všetky väčšie liturgické slávenia v tomto období, či už pri omši, alebo pri ranných chválach a vešperách, a to až do nedele Zoslania Ducha Svätého. Po nej sa veľkonočná svieca s príslušnou úctou uchováva pri krstiteľnici a tam sa od nej pri slávení krstu zažíhajú sviece pokrstených. Pri pohrebe sa veľkonočná svieca položí k rakve, aby sa tak naznačilo, že smrť je pre kresťana jeho pravou Veľkou nocou.
VEŠPERAMI SA KONČÍ VEĽKONOČNÉ TROJDNIE. Namiesto Anjel Pána sa počas celého Veľkonočného obdobia modlíme Raduj sa, nebies Kráľovná.
