Vatikán 25. marca (TK KBS) Medzinárodná konferencia vo Vatikáne otvorila interdisciplinárnu diskusiu o hraniciach bioinžinierstva, dôstojnosti osoby a zodpovednosti za budúcnosť ľudského života v ére genetických a technologických zásahov.
Pápežská akadémia pre život
Čo je človek? Kto je človek?/Quid est homo? Quis est homo? (23. – 24. marca 2026)
S týmto názvom zorganizovala Pápežská akadémia pre život Tretiu medzinárodnú konferenciu o etike inžinierstva života (23. – 24. marca 2026). Akadémia spolupracovala pri tomto podujatí s vatikánskou detskou nemocnicou Bambino Gesú, so švajčiarskym Národným centrom kompetencií vo výskume, ktoré podporuje Švajčiarska národná vedecká nadácia a ktorému predsedajú Bazilejská univerzita a Federálna technická vysoká škola v Zürichu. Ide o svetovú špičku v molekulárnom a bunkovom inžinierstve s vlastnou jedinečnou etickou platformou, v rámci ktorej sa integruje vedecký, etický a umelecký prístup.
Na konferencii sa zúčastnilo viac než 300 účastníkov zo 46 krajín (prezenčne i dištančne – online). Pre výber názvu konferencie sa organizátori inšpirovali slovami žalmu: „(...) čože je človek, že naň pamätáš“ (Ž 8, 5).
Dynamika bioinžinierskeho pokroku
Pokroky v génovej a bunkovej terapii; pokroky v regeneratívnej medicíne, ktorá sa zaoberá obnovou, opravou alebo nahradením poškodených buniek, tkanív a orgánov, aby sa obnovila ich normálna funkcia; pokroky v translačnej medicíne, ktorá sa zaoberá prenosom a aplikáciou najnovších poznatkov základného výskumu z oblasti genetiky, molekulárnej biológie, biochémie a biotechnológií do klinickej praxe s cieľom skvalitnenia a zefektívnenia zdravotnej starostlivosti; pokroky v tkanivovom inžinierstve a pokroky vo vývoji a používaní robotov a nástrojov umelej inteligencie nám dnes umožňujú zasahovať do živých systémov spôsobmi, ktoré sa ešte pred pár desaťročiami zdali nepredstaviteľné.
Uplatňovanie výsledkov tohto mnohodimenzionálneho pokroku prináša nielen benefity, ale aj hrozby voči ľudskému životu, ktoré nás majú viesť k tomu, aby sme ich využívali rozumne, opatrne, spravodlivo a bezpečne, rešpektujúc odpoveď na druhú zložitú otázku: Kto je človek?
Otázka človeka presahuje hranice jednej disciplíny
Na túto otázku nemôže odpovedať iba veda a technika. Nie je to otázka pre jedinú vednú disciplínu ani pre jedinú spoločenskú skupinu. Dotýka sa samotnej podstaty ľudskej existencie. Pýta sa na dôstojnosť, identitu, zmysel, zodpovednosť a slobodu. Z týchto dôvodov by sa do tejto rozpravy mali zapojiť všetci: predstavitelia prírodných a humanitných vied, politiky, umenia, zástupcovia pacientov a ich opatrovatelia, členovia svetových náboženstiev a pod., lebo všetci sme rovnako zodpovední za ľudský život a za podmienky, v ktorých sa nachádza.
Potenciál medicíny a nové etické horizonty
Pokročilé poznatky a výsledky výskumov vied o živote, založené na overených údajoch, sľubujú obrovský potenciál pre liečenie a obnovu biologických síl a funkcií. Zároveň nás však konfrontujú s otázkami, na ktoré veda sama nedokáže odpovedať. Vzhľadom na to, že sa život stáva čoraz viac poddajným technickým zásahom, do popredia sa rozhodujúcim spôsobom dostávajú otázky týkajúce sa zmyslu, dôstojnosti, zodpovednosti, hrozieb i hraníc výskumu a inžinierstva v oblasti zvlášť ľudského života a vzhľadom na neho aj v oblasti životného prostredia a zachovania biodiverzity v prírode.
Quid a quis: čo a kto je človek
Rozlíšenie vyjadrené v názve konferencie – quid a quis (čo a kto) – predstavuje ústrednú tému. Pripomína nám, že chápanie toho, čím je človek z biologického a technicko-technologického hľadiska, musí byť vždy prepojené s hlbšou otázkou: Kým je človek? Človek je osobou zakorenenou vo vzťahoch, histórii a kultúre. Poznatky humanitných vied (zvlášť filozofie a teológie) preto nie sú vonkajšími doplnkami vedeckého pokroku, ale nevyhnutnými referentmi (vzťažnými bodmi) pre jeho správne chápanie a zodpovedné usmernenie pre skutočné dobro človeka a celého ľudstva.
Interdisciplinárny dialóg pre budúcnosť človeka
Vedci, klinickí lekári, etici, teológovia, filozofi, odborníci na komunikáciu, umelci a členovia zainteresovanej verejnosti sú pozvaní k nestálemu dialógu naprieč disciplínami. Tento dialóg presahuje rámec akademickej rozpravy, dotýka sa každodenného života, v ktorom sa rozhoduje o osude konkrétneho človeka ako osoby.
Tento dialóg zahŕňa aj umelecké príspevky, ako je hudba a film, ktoré ponúkajú osobitné spôsoby skúmania ľudskej telesnosti, zraniteľnosti, kreativity a transformácie. Tieto umelecké perspektívy nielen ilustrujú etické otázky, ale otvárajú aj doplnkové spôsoby chápania, ktoré sú nevyhnutné pre komplexnú reflexiu toho, čo znamená byť človekom.
Dialóg v jazyku filmu a hudby
Bio-inžinierstvo nás priviedlo na križovatku, ktorá sa týka nás všetkých, preto sa na konferencii vytvoril priestor pre dialóg v rámci panelových diskusií. Na otázku Čo a kto je človek? nemožno odpovedať len rozbormi, ale treba ju skúmať aj prostredníctvom umeleckej rezonancie, stretnutia a spoločného zážitku.
Z tohto dôvodu na konferencii vystúpil v pondelok 23. marca popoludní uznávaný kanadský filmár David Cronenberg, ktorého tvorba už desaťročia skúma posúvajúce sa hranice medzi telom, technológiou a identitou a kladie otázky, ktoré hlboko rezonujú s témami konferencie.
V utorok večer 24. marca pokračoval vedecko-umelecký dialóg v jazyku hudby. Turecký perkusionista Burhan Öçal a ukrajinský klavirista Alexej Botvinov odohrali koncert, na ktorom odzneli diela z rôznych hudobných tradícií, ako uviedol spoluorganizátor konferencie švajčiarsky vedec Ralf Stutzki (https://iceel.info).
doc. Michal Vivoda
