Bratislava 21. marca (TK KBS) Záver slávnostnej archijerejskej liturgie, pri ktorej bol dnes intronizovaný vladyka Milan Lach v Bratislave, patril sérii príhovorov, v ktorých rezonovali témy kontinuity, pastierskej blízkosti, ekumenického priateľstva a solidarity s trpiacimi. Rečníci vyzdvihli prácu odchádzajúceho biskupa Petra Rusnáka a privítali nového pastiera eparchie, vladyku Milana Lacha.

Arcibiskup Nicola Girasoli: Pozdrav od pápeža a výzva k spoločnej ceste

Nuncius hneď v úvode zdôraznil, že jeho prítomnosť je viditeľným znakom jednoty s univerzálnou Cirkvou:

„Drahí bratia a sestry, je pre mňa veľkou radosťou, že môžem krátko pozdraviť vás všetkých, ktorí ste sa zišli pri tejto vzácnej príležitosti. Chcem vám sprostredkovať blízkosť a pozdrav pápeža, ktorý vymenoval nášho drahého vladyku Milana Lacha za eparchiálneho biskupa pre bratislavskú eparchiu.“

Svoj príhovor zameral na duchovnú energiu, ktorú má nový pastier čerpať zo spoločenstva veriacich. Vladykovi Milanovi zaželal, aby jeho nová misia v hlavnom meste bola „plná milosti a požehnania“, pričom vyzdvihol dôležitosť gest a slov nádeje, ktoré Cirkev v tejto chvíli novému biskupovi adresuje.

Nuncius Girasoli nezabudol ani na odchádzajúceho vladyku Petra Rusnáka. Vo svojom prejave inicioval moment silnej vďaky, keď požiadal zhromaždenie o výnimočné gesto:

„V mene pápeža chcem poďakovať vladykovi Petrovi Rusnákovi za veľký kus práce, ktorú s mnohými obetami konal celé tie roky pre túto eparchiu. Prosím o veľký potlesk pre vladyku Petra,“ vyzval nuncius, na čo katedrála odpovedala dlhotrvajúcim potleskom.

Smerom k vladykovi Milanovi Lachovi bol nuncius priamy a povzbudivý. Zdôraznil, že jeho sila spočíva v autenticite a v ľuďoch, ktorých má viesť:

„Vladyka Milan, všetci ťa v Bratislave poznáme a máme ťa radi. Zostaň stále tým, kým si. Maj rád kňazov a maj rád veriacich. Hlavne však – nekráčaj sám. Nekráčaj nikdy sám, ale vždy spolu so svojimi kňazmi a svojimi veriacimi. Odvahu!“

Svoj srdečný príhovor zakončil nuncius tradičným východným pozdravom: „Sláva Isusu Christu!“.

Arcibiskup Bernard Bober: Pastier, ktorý spája a uzdravuje rozdelené srdcia

V mene celej Konferencie biskupov Slovenska sa k prítomným prihovoril jej predseda, košický metropolita arcibiskup Mons. Bernard Bober. Jeho slová boli prejavom hlbokej úcty k obom vladykom – odchádzajúcemu Petrovi aj nastupujúcemu Milanovi – a zdôraznili dôležitosť gréckokatolíckej identity v rámci slovenskej Cirkvi.

Arcibiskup Bober najprv vyzdvihol vzácne spoločenstvo oboch obradov, ktoré na Slovensku spolunažívajú „Ďakujem vám za bratské spoločenstvo, ktoré obohacuje našu Cirkev a zároveň vyzdvihuje osobitosť gréckokatolíckej cirkvi – tejto vzácnej polovice pľúc Cirkvi na Slovensku.“

Obrátil sa na vladyku Petra Rusnáka, ktorého službu označil za zrelú a inšpiratívnu:

„Milý Peter, chcem ti vyjadriť úprimnú vďaku a uznanie. Tvoja životná služba dozrela do múdrosti, ktorá je darom pre druhých. Prajem ti, aby si bol naďalej prameňom modlitby, pokoja a duchovnej útechy pre svojho brata Milana i pre celé spoločenstvo.“

Hlavnú časť svojho príhovoru však arcibiskup venoval novému bratislavskému eparchovi, pričom sa oprel o jeho biskupské heslo „Servire“ (Slúžiť). Pripomenul, že v dnešnej dobe, ktorá je poznačená hlbokým rozdelením, je úloha biskupa náročnejšia než kedykoľvek predtým.

„Milý Milan, tvoje biskupské heslo ,Slúžiť‘ výstižne vyjadruje tvoje povolanie. Máš skúsenosť služby i obety. V spoločnosti, ktorá je čoraz viac rozdelená, sa od pastiera očakáva dar povzbudzujúceho slova, ktoré dokáže spájať i zmierovať. Očakáva sa od neho schopnosť vytvárať priestor pre stretnutie aj uprostred rozdielov.“

Arcibiskup Bober upozornil, že rozdelenie nie je len vonkajším spoločenským javom, ale preniká hlboko do vnútra človeka. Práve preto je poslaním vladyku Milana prinášať uzdravenie:

„Nie je to ľahká úloha, pretože rozdelenie nepreniká len do verejného priestoru, ale aj do ľudských sŕdc. Nech tvoja služba buduje jednotu, uzdravuje rozdelenia a vedie k tomu, aby sa ľudia nielen počúvali, ale aby sa aj skutočne stretávali v pravde a láske. Ako pripomína svätý Ján Zlatoústy: Nič tak nezjednocuje ako láska. Aj keď sme rozdelení, láska nás opäť spája do jedného tela.“

Svoj príhovor košický metropolita zakončil modlitbou, aby vladyku Milana v tejto náročnej službe posilňoval sám Kristus, najvyšší kňaz, a sprevádzala ho ochrana presvätej Bohorodičky.

PLNÉ ZNENIE príhovoru predsedu KBS je TU

Kardinál Schönborn: O jezuitskom kríži, milosrdenstve a humore

Prvý blok slávnostných príhovorov uzavrel viedenský emeritný arcibiskup a ordinár pre veriacich východných katolíckych cirkví v Rakúsku, kardinál Christoph Schönborn. Jeho slová vniesli do katedrály nielen hlbokú teologickú hĺbku, ale aj srdečnosť a osobný vtip.

Kardinál sa v úvode s úsmevom priznal k svojmu dominikánskemu pôvodu, keď vladyku Milana, člena Spoločnosti Ježišovej, „adoptoval“ do svojej duchovnej rodiny: „Ako dominikán vás musím pripočítať k jezuitom,“ poznamenal a následne premostil k hlbokému mystickému zážitku zakladateľa jezuitov, svätého Ignáca z Loyoly.

Pripomenul slávne videnie v kaplnke La Storta pri Ríme, ktoré formovalo identitu jezuitov:

„Poznáš kaplnku La Storta v Ríme? Tam mal Ignác videnie – videl Boha Otca a videl Ježiša, ktorý nesie kríž. A Otec povedal svojmu Synovi: ,Prijmi Ignáca do svojej spoločnosti.‘ Odtiaľ pochádza meno Spoločnosti Ježišovej. Poznáš ten znak IHS? Iesu Habemus Socium – máme Ježiša za spoločníka.“

Kardinál Schönborn na tomto základe sformuloval svoje prianie pre nového eparchu: aby jeho služba bola neoddeliteľne spojená s Kristom, a to najmä v ťažkých chvíľach.

„Želám ti, aby si ten kríž niesol spolu s Ježišom. Aby si s ním miloval chudobných a aby si bol s ním milosrdný. Aj keď neviem,“ dodal s humorom kardinál, „či to milosrdenstvo bolo u Ježiša tak vyvinuté ako u teba.“

Svoj príhovor zakončil úprimnou prosbou, ktorá vyvolala v chráme vlnu sympatií: „Zanechaj si svoj humor.“ Týmto krátkym, ale výstižným prianím zdôraznil, že radostná a autentická povaha vladyku Milana je darom, ktorý má v bratislavskej eparchii naďalej rozvíjať.

Arcibiskup Svjatoslav Ševčuk: Hlas z Ukrajiny a vďaka za bratské objatie

V druhom bloku príhovorov zaznel  pozdrav od hlavy a otca ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, Jeho Blaženosti Svjatoslava Ševčuka. List, ktorý prečítal vladyka Bohdan Durach najprv v ukrajinčine a následne v slovenskom preklade, priniesol do Bratislavy duchovný závan z brehov starobylého Dnepra.

Arcibiskup Ševčuk vo svojom posolstve zdôraznil, že menovanie vladyku Milana je ovocím modlitieb a rozhodnutím, ktoré má plnú podporu Cirkvi.

„Osobne a v mene Synody biskupov ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vám úprimne blahoželám k intronizácii. Tešíme sa, že bratislavská eparchia získala svojho duchovného otca, vodcu vo viere a ochrancu všetkých duchovných i materiálnych dobier. Axios!“

Časť listu bola venovaná vďake za pomoc, ktorú Slovensko a vladyka Milan osobne preukázali trpiacemu ukrajinskému ľudu počas vojnového konfliktu. Arcibiskup Ševčuk vyzdvihol kresťanskú lásku, ktorá sa premenila na konkrétne činy:

„Vyjadrujeme vám hlbokú vďaku za otvorenosť a pomoc všetkým, ktorí utrpeli v dôsledku krutej vojny na Ukrajine a ktorí v týchto ťažkých časoch pocítili bratské objatie na Slovensku. Z našej strany vám sľubujeme neustálu podporu naplnenú bratskou láskou v Kristovi Pánovi.“

Posolstvo z Kyjeva nebolo len formálnym pozdravom, ale svedectvom o nezlomnosti viery uprostred utrpenia. Arcibiskup v ňom pripomenul, že pomoc, ktorú vladyka Milan a jeho eparchia poskytujú, je prejavom Božej milosti, ktorá „nemocných uzdravuje a nedostatky doplňuje“.

„Tieto úprimné pozdravy vám posielame z neporaziteľnej Ukrajiny, ktorá už roky bráni svoje právo na slobodu a život. Modlím sa, aby ste boli vždy horliví v hlásaní Božieho slova a neúnavní vo svedectve o prítomnosti Ježiša Krista v živote veriacich.“

Svoj list zakončil arcibiskup Svjatoslav prosbou k Najsvätejšej Bohorodičke o ochranu nového eparchu a želaním radosti a pokoja pre celé spoločenstvo bratislavskej eparchie.

Príhovory za ekuménu a domácich 

V druhom bloku príhovorov pozdravil zhromaždenie aj generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko. Jeho vystúpenie nebolo len formálnym ekumenickým gestom, ale svedectvom o hlbokom osobnom vzťahu s vladykom Milanom.

Biskup Eľko hneď v úvode s úsmevom poodhalil kúsok ich ranného rozhovoru:

„Dúfam, že neurobím chybu a hneď na úvod prezradím spovedné tajomstvo. Možno prvýkrát v živote. Keď sme sa ráno stretli a vladyka Milan mi pripomenul, že budem mať príhovor, poprosil ma: ,Povedz niečo, čo by povzbudilo Cirkev.‘ Áno, to si ty, Milan. Vždy myslíš na to, ako povzbudiť Cirkev.“

Vo svojom príhovore sa biskup Eľko odvážne a s teologickým vtipom dotkol historicky citlivej témy – výroku svätého Ignáca z Antiochie, že „kde je biskup, tam je Cirkev“. Priznal, že evanjelikom tento výrok počas stáročí nebol vždy sympatický, no následne ponúkol jeho hlboké a zjednocujúce vysvetlenie:

„Ten výrok má dôležité pokračovanie: Cirkev je tam, kde je biskup a kde ľud s ním môže žiť v úplnej jednote. K tomu si dovoľujem priložiť našu luteránsku tradíciu – Cirkev je tam, kde sa zvestuje slovo evanjelia a kde je Kristus prítomný vo svojich sviatostiach.“

Z týchto myšlienok vytvoril pre vladyku Milana symbolické „puzzle“, ktoré tvorí obraz živej Cirkvi:

„Vytvorme z toho puzzle, ktoré má štyri časti. Prvou je biskup – človek schopný, axios, a tým si ty. Druhou je ľud, ktorý prežíva zjednotenie so svojím biskupom. Treťou je slovo evanjelia o našom jedinom vykúpení v Kristovi. A štvrtou sú sviatosti, ktoré tu dnes slávime. V tomto všetkom je miesto pre teba, pre vás, a dokonca paradoxne aj miesto pre nás, Ekuménu.“

Svoj príhovor zakončil biskup Eľko silným osobným vyznaním, ktoré podčiarklo ľudský rozmer celej slávnosti:

„My ti môžeme okrem mnohých iných vecí sľúbiť to jedno vzácne – a to je priateľstvo. Vieme, že sa priatelíme s fantastickým človekom, bratom a biskupom. Srdečné pozdravy. Amen.“

V mene kňazov a veriacich bratislavskej eparchie sa prihovoril otec Vladimír Skyba, ktorý novému biskupovi vyprosoval múdrosť Ducha Svätého a pastiersku horlivosť milosrdného samaritána.

Chceme ti vyprosovať milosrdenstvo Otca

Vladykovi Milanovi Lachovi sa prihovoril aj protojerej Vladimír Skyba. Ako zástupca miestneho kléru a celého Božieho ľudu bratislavskej eparchie, vyjadril vernosť a duchovnú podporu spoločenstva, ktoré vladyka v tento deň oficiálne preberá.

Vladimír postavil svoje priania na troch pilieroch kresťanského života – milosrdenstve, láske a múdrosti. Vladykovi vyprosoval dar Otcovho milosrdenstva, ktoré poznáme z podobenstva o marnotratnom synovi:

„Chceme ti vyprosovať milosrdenstvo Otca, ktorý s láskou čaká na svojho strateného syna, a keď sa vráti, objíma ho a nič mu nevyčíta. Chceme ti vyprosovať lásku Syna, ktorú vidíme v obraze Ježiša Krista – tú lásku, ktorá milovala svojich do krajnosti.“

Vo svojom príhovore zdôraznil, že úrad biskupa si vyžaduje osobitnú múdrosť, ktorú dáva Duch Svätý na rozpoznávanie znamení časov. Vladyku prirovnal k biblickým vzorom pastierskej starostlivosti:

„Vyprosujeme ti pastiersku horlivosť milosrdného samaritána, ktorý neobchádza ozbíjaného a doraňaného človeka. Nech v ňom nevidíš prekážku na ceste, ale príležitosť, aby sa na ňom mohla zjaviť Božia láska. Ošetri ho, obviaž mu rany a odvez ho do bezpečia.“

Otec Skyba zakončil svoj príhovor silným biblickým obrazom zo žalmov, ktorý je prísľubom požehnaného a plodného pôsobenia nového biskupa v hlavnom meste:

„Nech sa na tebe napĺňajú slová žalmov: Nech si ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho lístie nikdy nevedne. Nech ťa Boh pokoja utvrdí v každom dobre, aby si plnil jeho vôľu.“

Tento príhovor bol jasným signálom, že kňazi a veriaci bratislavskej eparchie sú pripravení kráčať spolu so svojím novým vladykom v duchu evanjeliovej služby a bratskej lásky.

Záverečné slovo vladyku Milana Lacha

Svoj príhovor začal vladyka Milan slovami vďaky Bohu, ktorého označil za svoj prameň života. Vyjadril hlbokú úctu k pápežovi za prejavenú dôveru: „Zo srdca ďakujem Svätému Otcovi za dôveru, ktorú mi prejavil. Vaša excelencia, nuncius Nicola Girasoli, prosím, odovzdajte Svätému Otcovi moju vrúcnu vďaku a uistenie o modlitbách našej eparchie za neho a jeho službu.“

Mimoriadne silný moment patril vďake jeho predchodcovi, ktorý bratislavskú eparchiu viedol od jej vzniku v roku 2008. „Do srdca chcem poďakovať tebe, milý vladyka Peter. Stál si na čele tejto eparchie 18 rokov, kedy si prakticky začínal so svojimi spolupracovníkmi od nuly. V mene kňazov, diakonov i celého Božieho ľudu ti vyjadrujem veľkú vďaku za tvoju vernú pastiersku službu. Mám v tebe otca a brata, od ktorého sa stále mám čo učiť – predovšetkým múdrosti, rozvážnosti a vľúdnosti.“

Vladyka sa obrátil aj na predstaviteľov iných cirkví, pričom vyzdvihol spoločnú cestu kresťanov na Slovensku. „Tebe, brat generálny biskup Ivan, i sestra Renáta, vďaka za vašu prítomnosť. Aby Slovensko videlo, že my môžeme ísť len spolu. To je jediná cesta pre nás, to je jediná cesta pre Slovensko.“ Zároveň vyjadril uznanie kardinálovi Schönbornovi za jeho celoživotnú podporu východných katolíkov.

Nový eparcha nezabudol na svojich najbližších spolupracovníkov a rodinu. „Osobitne ďakujem kňazom a diakonom našej eparchie za vašu vernú službu. Milí bratia, bez vás by sme ako biskupi nemohli naplniť naše poslanie. Vďaku vyjadrujem aj vašim manželkám a rodinám za tiché, ale silné svedectvo. Ďakujem aj svojej vlastnej rodine za dar života a živej viery, ktorú ste mi odovzdali.“ Zvlášť spomenul aj svojich rehoľných spolubratov jezuitov.

V závere vladyka Milan adresoval emotívny odkaz biskupom z Ukrajiny: „Odovzdajte naše pozdravy, povedzte, že sme s vami, že sme s Ukrajinou a trpiacim ľudom. Aby ste vedeli, že nám to nie je jedno. Odovzdajte pozdravy vašej milej Ukrajine.“ Svoj príhovor ukončil zverením eparchie pod ochranu Presvätej Bohorodičky a apoštolským požehnaním.

Vladyka Milan Lach bude svoju prvú nedeľnú archierejskú božskú liturgiu v úrade bratislavského eparchu sláviť v nedeľu 22. marca o 9:00 v katedrále.