Vatikán 4. marca (TK KBS) Vo Vatikáne bol zverejnený dokument „Quo vadis, humanitas?“ (Kam kráčaš, ľudstvo?), ktorý sa zamýšľa nad „epochálnou výzvou“ kresťanskej antropológie v ére umelej inteligencie. Riziká „infosféry“ a kríza demokracie; význam štúdia dejín v boji proti „kultúrnej amnézii“; úpadok „urban age“ (mestského veku), ktorý mení prahy na hranice – to sú niektoré témy nového dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie.
Prvá kapitola analyzuje dve krajné tendencie súčasného chápania človeka: transhumanizmus, ktorý chce pomocou technológií prekonať ľudské limity, a posthumanizmus, ktorý sníva o nahradení človeka technologickými hybridmi. Kresťanská viera naopak hľadá syntézu ľudských napätí v Kristovi.
Dokument sa osobitne venuje digitálnym technológiám, ktoré už nie sú len nástrojom, ale prostredím formujúcim ľudské vzťahy aj myslenie. Prinášajú síce nové možnosti informovanosti a komunikácie, zároveň však nesú riziká manipulácie, sociálnej kontroly, polarizácie spoločnosti a oslabenia verejnej debaty. V digitálnej „infosfére“ rastie neistota ohľadom identity a uznanie sa často hľadá prostredníctvom skresľovania reality.
Informačná revolúcia zároveň mení vzťah k poznaniu aj k telu. Hrozí redukcia poznania na to, čo dokáže spracovať umelá inteligencia, a rozširuje sa kult tela a projekty technologického „vylepšovania“ človeka. Dokument preto kladie otázku rovnováhy medzi tým, čo je technicky možné, a tým, čo je ľudsky zmysluplné.
Pozornosť je venovaná aj náboženstvu v digitálnom priestore. Internet uľahčuje prístup k informáciám o viere, zároveň však vytvára náboženský „trh“ a niekedy podporuje polemiky, anonymné útoky či dokonca formy digitálnej spirituality.
Druhá kapitola zdôrazňuje, že ľudský život sa odohráva v čase, priestore a vzťahoch. Súčasná kultúra však často stráca zmysel pre dejiny a redukuje všetko na prítomnosť. Evanjelium naopak ukazuje Krista ako miesto stretnutia ľudského času s Božou večnosťou. Dokument reflektuje aj premenu priestoru v dobe globalizácie a urbanizácie a pripomína význam vzťahov, tradície a spoločného dobra, najmä s ohľadom na najchudobnejších.
Tretia kapitola sa zaoberá otázkou identity: človek sa stáva sám sebou v láske a vo vzťahoch s druhými. Dôležitou súčasťou identity je prijatie vlastného tela aj pohlavia ako daru, nie ako materiálu na ľubovoľnú zmenu.
Záverečná kapitola ukazuje, že ľudská existencia je plná napätí – medzi materiálnym a duchovným, jednotlivcom a spoločnosťou či konečným a nekonečným. Tieto napätia však nemajú byť chápané ako protiklady, ale ako jednota, ktorá nachádza svoj vzor v Najsvätejšej Trojici.
Dokument uzatvára myšlienka, že budúcnosť ľudstva sa nerozhoduje v laboratóriách, ale vo schopnosti človeka žiť svoju prítomnosť s otvorenosťou voči Bohu. Panna Mária je pritom predstavená ako príklad plne realizovaného ľudského života.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia/Cirkev.cz
