Brusel 24. februára (TK KBS) Katolícke a náboženské organizácie riskujú marginalizáciu, ak sa riadenie umelej inteligencie (AI) bude formovať výlučne pod vplyvom technických a komerčných záujmov. Na túto skutočnosť upozornili predstavitelia Cirkvi počas dialógu o etike AI, ktorý v Bruseli zorganizovala Commission of the Bishops’ Conferences of the European Union (COMECE) spolu s iniciatívou European Future Talks. Podľa poradkyne COMECE pre etiku, výskum a zdravotníctvo Friederike Ladenburger hrozí, že diskusia o implementácii európskej legislatívy sa zúži len na technické a regulačné otázky, čím sa oslabí hodnotový rozmer rozhodovania.

Účastníci poukázali aj na riziká spojené s tzv. „vysokorizikovými“ systémami AI, ktoré podľa EU AI Act môžu zasahovať do oblastí ako zamestnanie, migrácia či zdravotná starostlivosť. Umelá inteligencia používaná pri diagnostike alebo rozhodovaní o liečbe môže priamo ovplyvniť prístup pacienta k zdravotnej starostlivosti, pričom zlyhania systémov môžu viesť k vážnym následkom. Diskusia sa konala aj v kontexte aktuálnych vyšetrovaní technologických spoločností v Írsku, Francúzsku a USA, ktoré znovu otvorili otázky etického dohľadu nad AI a jej spoločenskými dopadmi.

Profesor Philip McDonagh z Dublin City University zdôraznil, že právne normy samy osebe nestačia a je potrebný trvalý dialóg o ľudskej dôstojnosti, demokracii a mieri. Pripomenul tiež, že Cirkev už ponúkla konkrétne podnety, napríklad prostredníctvom iniciatívy Pontifical Academy for Life a jej dokumentu Rome Call for AI Ethics, ako aj spoločného vyhlásenia „Antiqua et Nova“ vydaného dikastériami Svätej stolice. Katolícki predstavitelia preto vyzývajú, aby sa hlas veriacich stal pevnou súčasťou európskeho dialógu o budúcnosti umelej inteligencie a jej službe človeku.

Zdroj: CNA, redakčne upravené