Ostia 16. februára (VaticanNews) V nedeľu 15. februára popoludní navštívil Lev XIV. Farnosť Panny Márie Kráľovnej pokoja v prímorskej Ostii. Ide o prvú z jeho piatich návštev rímskych farností, ktoré sú naplánované pred Veľkou nocou. Počas homílie vyzval odpovedať na šíriacu sa kultúru násilia „odzbrojujúcou silou miernosti“, ktorá je podľa jeho slov osobitne prítomná práve v tejto lokalite. V srdečnej atmosfére strávil niekoľko hodín stretnutiami s farníkmi.
Drahí bratia a sestry,
veľmi sa teším, že som tu a spolu s vaším spoločenstvom prežívam to, z čoho pochádza pomenovanie „nedeľa“. Je to „deň Pána“, pretože zmŕtvychvstalý Ježiš prichádza medzi nás, počúva nás a hovorí k nám, sýti nás a posiela. Tak nám Ježiš v evanjeliu, ktoré sme dnes počuli, ohlasuje svoj „nový zákon“: nielen ako učenie, ale ako silu, ktorá umožňuje ho uskutočniť. Je to milosť Ducha Svätého, ktorá sa nezmazateľne zapisuje do nášho srdca a privádza k naplneniu prikázania starej zmluvy (porov. Mt 5, 17 – 37).
Prostredníctvom Desatora Boh po vyjdení z Egypta spečatil zmluvu so svojím ľudom a ponúkol mu životný plán a cestu spásy. „Desať slov“ sa teda nachádza a chápe v rámci cesty oslobodenia, vďaka ktorej sa súbor rozdelených a utláčaných kmeňov premieňa na jednotný a slobodný národ. Tieto prikázania sa tak na dlhej ceste púšťou javia ako svetlo, ktoré ukazuje smer; a ich zachovávanie sa nechápe a neuskutočňuje ani tak ako formálne plnenie predpisov, ale ako skutok lásky, vďačnej a dôverujúcej odpovede Pánovi zmluvy. Zákon, ktorý Boh daroval svojmu ľudu, teda nie je v rozpore s jeho slobodou, ale naopak je podmienkou, aby mohla rozkvitnúť.
Tak nás prvé čítanie z knihy Sirachovca (porov. 15, 16 – 21) i Žalm 119, ktorým sme odpovedali spevom, pozývajú vidieť v Pánových prikázaniach nie utláčajúci zákon, ale jeho pedagogiku pre ľudstvo, ktoré hľadá plnosť života a slobody.
V tejto súvislosti nachádzame hneď na začiatku pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes jeden z najkrajších výrokov Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorom akoby bilo srdce Boha skrze srdce Cirkvi. Koncil hovorí: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach“ (II. vatikánsky ekumenický koncil, past. konšt. Gaudium et spes, 1).
Toto proroctvo spásy sa hojne rozlieva v Ježišovom kázaní, ktoré sa začína na brehoch Galilejského jazera ohlásením blahoslavenstiev (porov. Mt 5, 1 – 12) a pokračuje ukazovaním pravého a plného zmyslu Božieho zákona. Pán hovorí: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by zabil, bude vydaný súdu. Ja však hovorím vám: každý, kto sa hnevá na svojho brata, bude vydaný súdu. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák‘, bude vydaný veľrade; a kto povie: ‚Blázon‘, pôjde do ohnivého pekla“ (Mt 5, 21 – 22). Tým ukazuje, že cestou k plnosti človeka je vernosť Bohu založená na úcte a starostlivosti o druhého v jeho nedotknuteľnej posvätnosti, ktorú treba pestovať ešte skôr v srdci než v skutkoch a slovách. Práve tam totiž vznikajú najvznešenejšie pohnútky, ale aj tie najbolestnejšie znesvätenia: uzavretosť, závisť, žiarlivosť. Ten, kto zmýšľa zle o svojom bratovi a živí voči nemu zlé city, akoby ho už vo svojom vnútri zabíjal. Nie náhodou svätý Ján tvrdí: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah“ (1 Jn 3, 15).
Aké pravdivé sú tieto slová. A keď sa aj nám stane, že budeme druhých posudzovať a pohŕdať nimi, pamätajme, že zlo, ktoré vidíme vo svete, má svoje korene práve tam, kde sa srdce stáva chladným, tvrdým a chudobným na milosrdenstvo.
Zakúša sa to aj tu, v Ostii, kde, žiaľ, násilie existuje a zraňuje, niekedy sa šíri medzi mladými a dospievajúcimi, neraz živené užívaním návykových látok; alebo pôsobením zločineckých organizácií, ktoré ľudí zneužívajú zapájaním do svojich zločinov a sledujú nespravodlivé záujmy nezákonnými a nemorálnymi prostriedkami.
Tvárou v tvár týmto javom vás všetkých ako farské spoločenstvo, v spojení s ďalšími dobrými iniciatívami, ktoré v týchto štvrtiach pôsobia, pozývam, aby ste s veľkodušnosťou a odvahou naďalej rozsievali v uliciach a domoch dobré zrnko evanjelia. Nezmierujte sa s kultúrou útlaku a nespravodlivosti. Naopak, šírte úctu a harmóniu, začnite odzbrojením jazyka a potom investujte energiu a prostriedky do výchovy, najmä detí a mládeže. Nech sa vo farnosti učia poctivosti, prijatiu, láske, ktorá prekračuje hranice; nech sa učia pomáhať nielen tým, ktorí im pomoc oplatia, a zdraviť nielen tých, ktorí ich zdravia, ale ísť v slobode a nezištne ku všetkým; nech sa učia súladu medzi vierou a životom, ako nás to učí Ježiš, keď hovorí: „Ak teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom, choď sa najprv zmieriť so svojím bratom, až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 – 24).
Nech je to, drahí, cieľom vášho úsilia a vašich aktivít, pre dobro blízkych i vzdialených, aby aj ten, kto je otrokom zla, mohol prostredníctvom vás stretnúť Boha lásky, jediného, ktorý oslobodzuje srdce a robí človeka skutočne šťastným.
Pápež Benedikt XV. pred sto desiatimi rokmi chcel, aby táto farnosť bola zasvätená Panne Márii, Kráľovnej pokoja. Urobil tak uprostred prvej svetovej vojny a myslel pritom aj na vaše spoločenstvo ako na lúč svetla v olovenom nebi vojny. Aj dnes, žiaľ, mnohé mračná ešte stále zahaľujú svet, keď sa šíri logika odporujúca evanjeliu, ktorá vyzdvihuje nadvládu silnejšieho, povzbudzuje svojvôľu a živí zvod víťazstva za každú cenu, ktoré je hluché voči volaniu trpiacich a bezbranných.
Postavme proti tomuto úpadku odzbrojujúcu silu miernosti, neprestávajme prosiť o pokoj a prijímať ho i pestovať s vytrvalosťou a pokorou. Svätý Augustín učil, že „nie je ťažké vlastniť pokoj […]. Ak […] ho chceme mať, je tu, na dosah ruky, a môžeme ho mať bez akejkoľvek námahy“ (Sermo 357, 1). Je to preto, že naším pokojom je Kristus, ktorého získavame tým, že sa ním necháme získať a pretvoriť, tým, že mu otvárame srdce a s jeho milosťou ho otvárame aj tým, ktorých on sám kladie na našu cestu.
Robte to aj vy, drahé sestry a bratia, deň čo deň. Robte to spolu, ako spoločenstvo, s pomocou Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Nech nás ona, Božia Matka a naša Matka, vždy ochraňuje a chráni. Amen.
Preklad Martin Jarábek
