Rím 15. februára (TK KBS) Pri príležitosti sviatku svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov a patrónov Európy, slávil Mons. František Trstenský svätú omšu pri hrobe svätého Cyrila v Bazilike svätého Klementa. Liturgia sa konala na pozvanie Pápežského kolégia svätých Cyrila a Metoda.
Každoročná slávnosť 14. februára na mieste odpočinku svätého Cyrila predstavuje významný duchovný i historický moment. Spája v sebe vďačnosť za dar viery, ktorý solúnski bratia priniesli slovanským národom, i vedomie zodpovednosti za jeho odovzdávanie ďalším generáciám.
Na slávnosti sa zúčastnili aj veľvyslanci viacerých slovanských krajín a spriatelených národov, čo podujatiu dodalo rozmer medzinárodného spoločenstva a vzájomnej úcty. Liturgiu spevom obohatili speváci z farnosti Novoť.
V homílii Mons. Trstenský zdôraznil, že pri hrobe svätého Cyrila nestojíme len ako „pútnici dejín, ale ako dedičia viery“. Pripomenul, že svätí Cyril a Metod nezmenili iba smer jednej misie, ale duchovnú mapu Európy. Ich odvaha priniesť evanjelium v jazyku ľudu podľa neho ukazuje, že „evanjelium neberie národom tvár, ale dáva jej hĺbku“.
Osobitne poukázal na aktuálnosť ich odkazu pre dnešnú Európu, ktorá podľa jeho slov neprežíva len krízu inštitúcií, ale najmä krízu pamäti a duchovnej orientácie. „Budúcnosť Európy sa nezačne technológiami. Začne sa obnoveným pohľadom na človeka – na človeka ako osobu, ako dar,“ zdôraznil.
Prítomnosť diplomatických zástupcov označil za symbolickú výzvu budovať mosty medzi národmi. Svätí bratia zo Solúna boli podľa jeho slov „tvorcami mostov medzi Východom a Západom, medzi kultúrami a jazykmi“ – a práve tento duch je dnes potrebný v čase nových rozdelení a napätí.
Mons. Trstenský zároveň vyzval, aby sme svätých Cyrila a Metoda nevnímali len ako historický či folklórny symbol, ale ako prorocký hlas pre dnešok – ako výzvu k vernosti evanjeliu, k ochrane dôstojnosti každého človeka a k odvahe prinášať kresťanskú nádej do verejného priestoru.
PLNÉ ZNENIE homílie je TU
Slávenie Eucharistie pri hrobe svätého Cyrila sa tak stalo nielen spomienkou na minulosť, ale aj výzvou k zodpovednosti za duchovnú budúcnosť Európy a slovanských národov.
