Vatikán/Dánsko 3. februára (TK KBS) „Bolo to určite prednostné Božie záujmové pôsobenie pre chudobných a núdznych, ktoré vzbudilo zápal lásky, s ktorým sa mladý člen rádu sv. Benedikta menom Ansgar vydal v roku 826 k dánskemu ľudu spolu s kráľom Haraldom, ktorý bol toho istého roku pokrstený, aby bolo na pôde Skandinávie zasiate semeno evanjelia.“
Týmito slovami pripomenul sv. Ansgara pápež Lev XIV. vo svojom liste, ktorým vymenoval kardinála Pietra Parolina za svojho zástupcu na oslavy sv. Ansgara. Tie sa konali v Kodani v katedrále zasvätenej tomuto svätcovi v nedeľu 25. januára 2026 pri príležitosti 1200. výročia začiatku Ansgarovej misie v Dánsku.
Ansgar (v slovenčine známy aj ako Oskar) sa narodil v roku 801 vo francúzskej Pikardii. Po osiretí našiel útočisko v opátstve v Corbie a neskôr bol poslaný do novo založeného opátstva Corvey v dnešnom Vestfálsku. Tu sa naučil saskú variantu starej nemčiny, ktorá bola veľmi podobná reči vtedajšieho Dánska.
V roku 826 sprevádzal so spolubratrom Aubertom Haralda Klaka, následníka dánskeho trónu, do Skandinávie. Už o tri roky neskôr sa mu naskytla príležitosť pokračovať do Švédska. Jeho cesta však bola dobrodružná – obchodná loď, na ktorej cestoval, bola napadnutá pirátmi, ktorí ukradli aj jeho bohoslužobné knihy; Ansgar si zachránil život tým, že skočil do mora a doplával na breh.
Vo švédskom meste Birka ho priateľsky prijal kráľ Birger a Ansgar tu pôsobil až do roku 831. Na spiatočnej ceste do Hamburgu bol vysvätený za biskupa, no jeho pôsobenie ohrozovali vikingské nájazdy a musel mesto opustiť. Neskôr bol menovaný za arcibiskupa hambursko-brémskeho s pôsobnosťou v Polabí, Holštýnsku a v celom severnom regióne, teda v skandinávskych krajinách.
Ansgar zomrel 3. februára 865 v Brémach. Za sebou mal viac ako desaťročné pôsobenie v Dánsku, kde postupne zmierňoval odpor proti šíreniu kresťanstva – napríklad štyri roky trvalo, kým bolo povolené, aby kostolné zvony vyzváňali; Dánovia sa totiž obávali, že ich zvuk „vyplaší dobré domáce duchy“. Krátko pred smrťou mohol Ansgar sám vyhlásiť: „Kristova cirkev je medzi Dánmi a Švédmi zakorenená a kňazi môžu plniť svoje poslanie bez prekážok.“
Ansgar sa svojho poslania ujímal s odvahou a neúnavne, právom je preto nazývaný „apoštolom Severu“. Pri oslavách jeho výročia kardinál Parolin pripomenul: „Medzi prvými Ansgarovými krokmi bolo vykúpenie niekoľkých otrokov. A práve tento čin dnes, vo svete zranenom novými formami otroctva – ekonomickými, kultúrnymi, duchovnými – a poznačenom vylučovaním a ľahostajnosťou, k nám prehovára s novou aktuálnosťou.“
Zdroj: sanktansgar.dk
