Bratislava 31. januára (TK KBS) Na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa uskutočnilo medzinárodné odborné sympózium pri príležitosti 25. výročia nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Podujatie, ktoré spojilo predstaviteľov Cirkvi, štátu a akademickej obce, otvoril dekan fakulty Eduard Burda. Zdôraznil, že moderná spoločnosť nemôže prežiť bez nadviazania na hodnoty, pričom varoval, že snahy o vymazanie historických a duchovných koreňov vedú k spoločenskému úpadku.
Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup, ktorý podujatie moderoval, vyzdvihol spoluprácu organizátorov – Apoštolskej nunciatúry, Ústavu kánonického práva a Konferencie biskupov Slovenska. Pripomenul, že vzťahy Slovenska so Svätou stolicou formujú náš civilizačný priestor už od čias svätých Cyrila a Metoda a listov pápeža Jána VIII. Zdôraznil, že poslaním Cirkvi v týchto vzťahoch zostáva služba ľudskej dôstojnosti a spoločnému dobru, čo sú ciele spoločné pre každého človeka dobrej vôle.
Hlavný rečník sympózia, arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, označil Základnú zmluvu za živý rámec spolupráce. V historickom exkurze poukázal na Wormský konkordát (1122) ako na moment, ktorý objasnil rozdiel medzi duchovnou a svetskou autoritou na základe biblického princípu „dávajte cisárovi, čo je cisárovo“. Gallagher zdôraznil, že takéto dohody nie sú nástrojom na zachovanie privilégií, ale stabilnými právnymi rámcami, ktoré uznávajú autonómiu občianskeho poriadku aj špecifické poslanie Cirkvi.
Vatikánsky diplomat v širšom kontexte vyjadril znepokojenie nad oslabovaním multilateralizmu a nahrádzaním kultúry dialógu logikou konfrontácie a sily. Uviedol, že diplomacia Svätej stolice, udržiavajúca vzťahy so 184 štátmi, slúži ako nástroj jednoty a ochrany univerzálnych hodnôt, pričom na prvom mieste stojí sloboda myslenia, svedomia a náboženstva. Cieľom Svätej stolice je podľa neho nielen spása duší (salus animarum), ale aj podpora mierového spolunažívania národov v súlade s medzinárodným právom.
PLNÉ ZNENIE je možné nájsť TU.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok označil Svätú stolicu za významný morálny kompas v turbulentných časoch. Zdôraznil, že slovenská zahraničná politika je v plnej zhode s vatikánskou diplomaciou v otázkach mierového riešenia konfliktov a ochrany prenasledovaných kresťanov. Základnú zmluvu charakterizoval ako symbol vzájomného rešpektu a štátneho uznania nenahraditeľnej úlohy Cirkvi, ktorá pôsobí v ekumenickej dimenzii v prospech celej spoločnosti.
Odbornú rovinu sympózia prehĺbil profesor Vincenzo Buonomo, ktorý analyzoval vzťah medzi kánonickým a medzinárodným právom. Vysvetlil, že Základná zmluva sa opiera o princípy nezávislosti a autonómie oboch subjektov, ktoré sú garantované medzinárodným poriadkom. Buonomo zdôraznil, že v kánonickom systéme majú medzinárodné zmluvy postavenie lex specialis, čo znamená, že majú vyššiu právnu silu ako vnútorné cirkevné kódexy a nemôžu nimi byť obmedzené. Poukázal tiež na prínos Svätej stolice k medzinárodnej kodifikácii, napríklad pri definovaní noriem ius cogens.
Profesor Marek Šmid, jeden z aktérov prípravy zmluvy, priblížil historický proces jej vzniku a jej systémové ukotvenie. Pripomenul, že zmluva bola v roku 2000 schválená v Národnej rade SR bezprecedentne jednomyseľne, keď za ňu hlasovalo všetkých 100 prítomných poslancov. Šmid vysvetlil model partnerskej spolupráce, kde štát aj Cirkev slúžia tomu istému človeku – občanovi a zároveň veriacemu. Osobitne vyzdvihol význam článku 7 o výhrade vo svedomí, ktorý podľa neho garantuje toto právo každému bez rozdielu.
Sympózium sa stalo jedným z východísk pre ďalšiu prácu na rozvoji zmluvného systému, vrátane budúcich dohôd o financovaní a ochrane svedomia, s cieľom zachovať kultúrnu identitu a právnu stabilitu Slovenska.
