Bratislava 27. januára (TK KBS) Pred štvrťstoročím bola podpísaná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Priniesla jasné vymedzenie vzťahov štátu a Cirkvi a garancie náboženskej slobody ako základného ľudského práva. Jeden z hlavných koordinátorov prípravy prof. Marek Šmid v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS vysvetľuje jej význam, otvorené otázky i mechanizmy jej aplikácie a pripomína nedávnu dohodu o dočasnom pozastavení vykonávania dňa pracovného pokoja počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Pán profesor, ako jeden z hlavných koordinátorov prípravy Základnej zmluvy, s akými hlavnými očakávaniami ste ju pred štvrťstoročím pripravovali a nakoľko sa tieto vízie naplnili?

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou sa pripravovala na ministerstve zahraničných vecí po úvodnom iniciovaní zo strany veľvyslanca SR pri Svätej stolici Antona Neuwirtha a v spolupráci s ďalšími 13 rezortmi štátnej správy – najmä ministerstvom kultúry,  niekoľko rokov pred jej uzavretím, približne od roku 1996. Práca bola interakciou s Konferenciou biskupov Slovenska, apoštolskou nunciatúrou na Slovensku a vatikánskymi úradmi, inými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, v Národnej rade Slovenskej republiky a prezidentskej kancelárii, s médiami či odborníkmi doma i v zahraničí. Bola to mimoriadne zaujímavá práca. Očakávalo sa od nej jasnejšie a lepšie vymedzenie vzájomných vzťahov štátu a Cirkvi či posilnenie mena Slovenska s takým dôležitým partnerom. Ťažiskom však boli garancie náboženskej slobody a slobody svedomia ako základných ľudských práv. Už dojednávanie tejto zmluvy mnohé preukazovalo. Neboli sme ešte členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie s mnohými vtedy otvorenými otázkami a na druhej strane uplynulo len asi 10 rokov od viere nepriateľského politického režimu, ktorý sa zákonite odrážal v spoločnosti. Tieto očakávania zmluvných garancií sa naplnili skutočne dostatočne a dnes sa stále napĺňajú, najmä keď sledujeme vývoj politiky a práva na Slovensku, ale aj širšie v Európe a vo svete.

Aké otázky vo vzťahoch medzi štátom a Svätou stolicou považujete z kánonicko-právneho hľadiska za stále otvorené alebo vyžadujúce precizovanie?

Otvorená je predovšetkým otázka presnejšieho vymedzenia garancií slobody svedomia ako základného ľudského práva na základe článku 7 Základnej zmluvy, ale aj zmluvy s ďalšími cirkvami a náboženskými spoločnosťami. To je slovenský i vatikánsky záväzok vyplývajúci priamo z článku 7 tejto zmluvy. Nie je taktiež doposiaľ uzatvorená zmluva o finančnom zabezpečení Cirkvi, ani iných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.

Prečo je pre stabilitu vzťahov medzi Cirkvou a štátom dôležitý práve tento formát zmluvy?

Ide o medzinárodnú zmluvu, uzavretú na najvyššej úrovni uznávanej medzinárodným spoločenstvom. Ústava SR v článku 1 ods. 2 ustanovuje, že „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ Toto je ústavné pravidlo a platí na Slovensku i v medzinárodnom spoločenstve stabilnejšie než jednostranne tvorené vnútroštátne právo. Preto aj z medzinárodnej zmluvy vyplývajúce garancie náboženskej slobody sú silnejšie.

Aké je z hľadiska právnej hierarchie postavenie Základnej zmluvy vo vzťahu k vnútroštátnym zákonom SR a k iným medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenská republika viazaná?

I po zmenách v ústave v novembri 2025 platí na základe jej článku 7 odsek 5, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi; a to je aj prípad Základnej zmluvy. Iné medzinárodné zmluvy, najmä tie, ktoré upravujú ľudské práva, nie sú v rozpore so Základnou zmluvou, skôr ju podporujú.

Kedy a za akých okolností je možné text Základnej zmluvy revidovať alebo meniť?

Predovšetkým na základe dohody oboch zmluvných strán. Samozrejme, medzinárodné právo pozná aj extrémne okolnosti, za ktorých možno jednostranne meniť takéto zmluvy, ale to sa v reálnom živote nestáva. Muselo by ísť o veľkú politickú zmenu znamenajúcu výrazné ochladenie vzťahov so Svätou stolicou.

V uplynulom roku sme boli svedkami dočasného pozastavenia vykonávania platnosti zmluvy v článku 9, ktorý hovorí o dňoch pracovného pokoja. Sú takéto úpravy bežné aj v iných krajinách?

Nie, to nie je skutočne vôbec bežné, ale treba povedať celú pravdu: nešlo o zmenu Základnej zmluvy, ale o dohodu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou prostredníctvom výmeny nót uskutočnenej v októbri 2025 na tom, že sa výlučne a obmedzene v roku 2026 preruší vykonávanie čl. 9 písm. f) Základnej zmluvy. Tento článok ustanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako deň pracovného pokoja 15. september, teda slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. V roku 2026 teda sviatok Sedembolestnej Panny Márie nebude podľa práva na Slovensku dňom pracovného pokoja – ako tomu bolo doposiaľ – a v roku 2027 by zase mal byť dňom pracovného pokoja; to je samozrejme vecou rozhodnutia v budúcnosti.
Je to akýsi kompromis spočívajúci v tom, že sa nebude otvárať a tým možno spochybňovať Základná zmluva, len jej jedna časť sa nebude aplikovať v tomto roku v oblasti práce obyvateľov Slovenska. To je samozrejme právo oboch zmluvných strán a ich dohoda. Dohody sú obvykle vecou kompromisu, ktorý so sebou nesie často pozitívne, ale aj negatívne účinky. Iste, možno povedať, že 15. septembra 2026 (to je utorok a deň v kalendári uvedený ako deň pracovného pokoja) si môžeme uctiť i bez toho aby bol dňom pracovného pokoja, že nejde o prikázaný sviatok, ale o cirkevnú slávnosť, že sa tým neotvorila Základná zmluva a tiež že tento krok možno prinesie do štátnej pokladnice nejakú finančnú čiastku. Na druhej strane, pracovný pokoj daný štátom v určitý deň niečo dôležité vyjadruje a ľuďom pripomína a umožňuje – a tu ide o deň Patrónky Slovenska pre katolíckych veriacich s takýmto mimoriadnym rozmerom. Možno nám práve tento signál pomôže uvedomiť si, že sa nachádzame v zložitej dobe a že máme sami nad vecami premýšľať radšej hlbšie než povrchne.

Pripravila: K. Jančišinová