Bratislava 26. januára (TK KBS) Po štvrťstoročí od podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou hodnotí arcibiskup Cyril Vasiľ, košický eparchiálny biskup, vzťahy ako stabilné, korektné a nadštandardné. V rozhovore zdôrazňuje význam zmluvy pre náboženskú slobodu, katolícke školstvo, právo výhrady vo svedomí a rovnocenné postavenie všetkých cirkví na Slovensku. Arcibiskup Vasiľ bude viesť v sobotu 31. januára odborné sympózium k výročiu. Podľa neho poskytne priestor na ďalší rozvoj týchto vzťahov v duchu právnej istoty a vzájomného rešpektu.
Ako hodnotíte po 25 rokoch spoluprácu Svätej stolice a Slovenskej republiky založenú na Základnej zmluve?
Myslím si, že jednoznačne môžeme hovoriť nielen o štandardnej, ale priam nadštandardnej úrovni vzťahov. Dosvedčujú to nielen návštevy dvoch pápežov na Slovensku v tomto štvrťstoročí a viaceré návštevy najvyšších vatikánskych predstaviteľov, ale aj početné návštevy našich vrcholných predstaviteľov vo Vatikáne – a to bez ohľadu na ich politické pozadie či osobné náboženské alebo nenáboženské presvedčenie.
Slovensko chápe, že pozitívne vzťahy so Svätou stolicou, ktorá má vysoký medzinárodný morálny a politický kredit, prispievajú aj k jeho stabilite a dobrému menu na medzinárodnej scéne. Na druhej strane je Slovensko vnímané Svätou stolicou ako korektný a spoľahlivý partner a ako dobrý príklad toho, že platí staré heslo Pacta clara – boni amici, teda že jasné dohody robia dobrých priateľov.
Akú úlohu podľa Vás zohráva Základná zmluva pri garantovaní náboženskej slobody ako jedného zo základných ľudských práv v SR?
Základná zmluva je medzinárodnou zmluvou, a preto nepodlieha tak ľahko politickým výkyvom, ktoré prirodzene sprevádzajú striedanie politických garnitúr. Pomáha udržiavať vyššiu mieru stability jedného zo základných pilierov ľudských práv a občianskych slobôd, ktorým je náboženská sloboda.
Jej význam spočíva aj v tom, že vytvára dlhodobý rámec vzťahov medzi štátom a Cirkvou a poskytuje právnu istotu, ktorá presahuje horizont jedného volebného obdobia.
Jeden z článkov zmluvy garantuje právo na katolícku výchovu a vzdelávanie. Ako ovplyvnil kvalitu a stabilitu cirkevného školstva na Slovensku?
Katolícke školstvo sa v posledných desaťročiach na Slovensku úspešne etablovalo a teší sa dobrej povesti tak v odborných kruhoch, ako aj zo strany rodičov, ktorí sa rozhodli zveriť výchovu a vzdelávanie svojich detí katolíckym školám.
Kvalita vzdelania dosiahnutého na katolíckych školách je všeobecne uznávaná – dokonca sa tieto školy neraz umiestňujú na popredných miestach hodnotení.
Isté otázniky však vyvoláva zosúladenie nedávno prijatých školských zákonov s duchom a zmyslom zmluvy, najmä pokiaľ ide o ustanovenie čl. I bod 8, podľa ktorého sa katolíckym školám poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu ako ostatným školám.
Zmluva nehovorí o povinnosti byť zaradený do štátom určených školských obvodov ako podmienke na plné financovanie. V čase jej uzatvárania sa totiž s konceptom cirkevných škôl ako spádových škôl nepočítalo. Ide teda o nový prvok, ktorý nebol súčasťou pôvodnej dohody.
Predpokladám, že štát mal pre tento krok najmä praktické dôvody. Zároveň však verím, že pri ďalšej aplikácii či prípadnej novelizácii zákonov sa nájde obojstranná vôľa rešpektovať zmysel pôvodných záväzkov a nájsť riešenie, ktoré nebude v rozpore s duchom zmluvy.
V zmluve sa hovorí aj o práve uplatňovať si výhradu vo svedomí. Ako vnímate tento doteraz nenaplnený záväzok?
Ako občan Slovenskej republiky vnímam s istým znepokojením skutočnosť, že sa tento medzinárodný záväzok nepodarilo za štvrť storočie naplniť. Ak si zachováme historickú pamäť, pripomeňme, že v roku 2006 bolo odmietnutie splnenia tejto povinnosti jedným z faktorov politickej krízy.
Sloboda svedomia je pritom klasický liberálny princíp, jeden zo základov demokratických spoločností. V posledných rokoch však vidíme v niektorých krajinách skôr tendencie tento princíp oslabovať, najmä v oblasti bioetiky.
Definovanie niektorých nových nárokov ako „práv“ vytvára morálny a niekedy aj pracovnoprávny tlak na lekárov a zdravotnícky personál, aby sa podieľali na zákrokoch, ktoré sú v rozpore s ich morálnym presvedčením či profesionálnou etikou.
Práve v tejto oblasti je možnosť výhrady vo svedomí mimoriadne citlivá a dôležitá. Som presvedčený, že Slovensko by sa mohlo vyhnúť zbytočným napätiam posilnením tohto práva prostredníctvom osobitnej medzinárodnej zmluvy so Svätou stolicou. Išlo by o stabilizáciu a posilnenie už existujúcich právnych noriem.
V ktorých aspektoch sa ochrana zo zmluvy týka nielen Katolíckej cirkvi, ale aj ostatných cirkví a náboženských spoločností?
Slovenská republika sa neviaže na žiadne konkrétne náboženstvo. Preto pri uzatváraní zmlúv s Katolíckou cirkvou, reprezentovanou Svätou stolicou ako medzinárodno-právnym subjektom, zároveň garantuje prostredníctvom iných právnych nástrojov uplatňovanie tých istých princípov aj vo vzťahu k ostatným registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.
V istom zmysle môžeme povedať, že aj menšinové cirkvi sú tak postavené na roveň cirkvi väčšinovej, čím sa zachováva princíp nestrannosti štátu a rovnocennosti občanov patriacich do rôznych cirkví.
Čo podľa Vás prinesie odborné sympózium k 25. výročiu zmluvy z hľadiska ďalšieho rozvoja vzťahov medzi Cirkvou a štátom?
Nechajme sa prekvapiť. Verím však, že nebude len spomienkou na minulosť, ale aj impulzom na pokračovanie v napĺňaní doteraz nerealizovaných článkov Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.
Môže sa stať príležitosťou na vecnú a pokojne vedenú diskusiu o tom, ako tieto vzťahy ďalej rozvíjať v duchu vzájomného rešpektu, právnej istoty a zodpovednosti za spoločné dobro.
Pripravila: K. Jančišinová
