Vatikán 21. januára (TK KBS) Boh nezostáva skrytý za pojmami ani za abstraktnými pravdami. V Ježišovi Kristovi vstupuje do dejín, dáva sa vidieť, dotknúť a poznať. Katechéza o Dei Verbum ukazuje, že Božie zjavenie nie je prenos informácií, ale osobné stretnutie, v ktorom sa človek objavuje ako syn, poznaný a milovaný Otcom. O tom hovoril pápež Lev XIV. v stredu 21. januára počas Generálnej audiencie v Aule Pavla VI.
Generálna audiencia (streda 21. januára 2026)
Katechéza
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu
I. Dogmatická konštitúcia Dei Verbum
2. Ježiš Kristus, zjaviteľ Otca
Čítanie: Jn 14, 6 – 8
„Ježiš mu povedal: ‚Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.‘ Filip mu povedal: ‚Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.‘ Ježiš mu odpovedal: ‚Taký dlhý čas som s vami a nepoznáš ma, Filip? Kto videl mňa, videl Otca.‘“
Drahí bratia a sestry, požehnané ráno a vitajte!
Pokračujeme v katechézach o Dogmatickej konštitúcii Dei Verbum Druhého vatikánskeho koncilu o Božom zjavení. Videli sme, že Boh sa zjavuje v dialógu zmluvy, v ktorom sa k nám obracia ako k priateľom. Ide teda o vzťahové poznanie, ktoré neodovzdáva iba myšlienky, ale uvádza nás do dejín spásy a povoláva ku spoločenstvu v reciprocite. Zavŕšenie tohto zjavenia sa uskutočňuje v historickom a osobnom stretnutí, v ktorom sa Boh sám daruje, stáva sa prítomným a my sa objavujeme ako poznaní v našej najhlbšej pravde. To sa stalo v Ježišovi Kristovi. Dokument hovorí: „V ňom totiž plne zažiarila vnútorná pravda o Bohu i o spáse človeka, lebo on je zároveň prostredníkom a plnosťou celého zjavenia“ (DV, 2).
Ježiš nám zjavuje Otca tým, že nás zapája do svojho vlastného vzťahu s ním. V Synovi, ktorého poslal Boh Otec, „ľudia […] majú v Duchu Svätom prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti“ (tamže). K plnému poznaniu Boha teda prichádzame vstupom do vzťahu Syna s jeho Otcom, mocou pôsobenia Ducha. Dosvedčuje to evanjelista Lukáš, keď rozpráva o Ježišovej modlitbe radosti: „V tú hodinu Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal: ‚Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tak sa ti to páčilo. Všetko mi odovzdal môj Otec a nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť‘“ (Lk 10, 21 – 22).
Vďaka Ježišovi poznávame Boha tak, ako sme ním poznaní (porov. Gal, 4, 9; 1 Kor 13, 13). V Kristovi nám totiž Boh oznámil seba samého a zároveň nám zjavil našu pravú identitu synov, stvorených na obraz Slova. Toto „večné Slovo osvecuje každého človeka“ (DV, 4), keď odhaľuje jeho pravdu v Otcovom pohľade. „A tvoj Otec, ktorý vidí aj v skrytosti, ťa odmení“ (Mt 6, 4.6.8), hovorí Ježiš; a dodáva, že „váš Otec vie, čo potrebujete“ (Mt 6, 32). Ježiš Kristus je miestom, v ktorom spoznávame pravdu Boha Otca, zatiaľ čo sami seba objavujeme ako ním poznaných synov v Synovi, povolaných k rovnakému osudu plnosti života. Svätý Pavol píše: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, […] aby sme dostali adoptívne synovstvo. A že ste synovia, Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý volá: ‚Abba, Otče!‘“ (Gal 4, 4 – 6).
Napokon Ježiš Kristus zjavuje Otca svojou vlastnou ľudskosťou. Práve preto, že je vtelené Slovo, ktoré prebýva medzi ľuďmi, zjavuje nám Boha svojou pravou a úplnou ľudskosťou. „Preto on – hovorí koncil –, kto videl jeho, videl Otca (porov. Jn 14, 9), celou svojou prítomnosťou a zjavením, slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, a najmä svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, a napokon zoslaním Ducha pravdy, dovršuje a napĺňa zjavenie“ (DV, 4). Ak chceme poznať Boha v Kristovi, musíme prijať jeho integrálnu ľudskosť. Božia pravda sa plne nezjavuje tam, kde sa z ľudského niečo uberá, tak ako celistvosť Ježišovej ľudskosti nezmenšuje plnosť Božieho daru. Práve integrálna Ježišova ľudskosť nám zjavuje pravdu o Otcovi (porov. Jn 1, 18).
Nezachraňuje nás a nezhromažďuje iba Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie, ale jeho osoba ako taká: Pán, ktorý sa vteli, narodí, uzdravuje, učí, trpí, zomiera, vstáva z mŕtvych a zostáva medzi nami. Preto na uctenie veľkosti vtelenia nestačí vnímať Ježiša ako sprostredkovateľa abstraktných právd. Ak má Ježiš skutočné telo, komunikácia Božej pravdy sa uskutočňuje v tomto tele, jeho vlastným spôsobom vnímania a prežívania reality, jeho spôsobom prebývania vo svete a prechádzania ním. Sám Ježiš nás pozýva, aby sme prijali jeho pohľad na skutočnosť: „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa cennejší ako ony?“ (Mt 6, 26).
Bratia a sestry, keď dôsledne nasledujeme Ježišovu cestu, prichádzame k istote, že nás nič nebude môcť odlúčiť od Božej lásky. „Ak je Boh za nás – píše opäť svätý Pavol –, kto je proti nám? On neušetril vlastného Syna, […] či nám s ním nedaruje všetko?“ (Rim 8, 31 – 32). Vďaka Ježišovi kresťan poznáva Boha Otca a s dôverou sa mu zveruje.
Preklad Martin Jarábek
