Vatikán 17. januára (VaticanNews) V deň sviatku svätého Antona Pustovníka, patróna zvierat, pripomíname niektoré slová pápežov o týchto živých bytostiach, z ktorých sa mnohé spomínajú na stránkach Svätého písma.

Cirkev si dnes pripomína svätého Antona Pustovníka, ktorý je zvyčajne zobrazovaný s prasaťom po boku a zvončekom na krku. Toto ikonografické znázornenie súvisí s tým, že starobylý nemocničný rád Antoniánov choval ošípané v obývaných centrách. Tuk z týchto zvierat sa používal na potieranie chorých postihnutých chorobou, ktorá sa neskôr začala označovať ako pásový opar. V deň jeho liturgického sviatku sa požehnávajú maštale a domáce zvieratá.

Božia zmluva s každou živou bytosťou

V Biblii sa často spomínajú zvieratá. Vráťme sa teda k niektorým úvahám pápežov o týchto živých bytostiach, počnúc slovom, ktoré zahŕňa mnohé z nich: archa, ktorá je v Starom zákone symbolom Božej prítomnosti uprostred jeho ľudu. Význam archy rozobral pápež Ján Pavol II. 21. februára 1988 počas návštevy rímskej farnosti Santa Prisca.

„Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába“ (Gn 9, 9 – 10). V týchto slovách z Knihy Genezis počujeme jasný odkaz na prvú kapitolu tej istej knihy, v ktorej Boh podriaďuje celé stvorenie nadvláde človeka. ...Z knihy Genesis možno vyvodiť, že biblická potopa, ktorá zničila zem a všetko, čo na nej existovalo, okrem bytostí zachránených v Noemovej arche, bola trestom za inú potopu, potopu hriechu (porov. Gn 6).

Zvieratá a smrť

Človek sa od ostatných živých bytostí odlišuje aj tým, že si uvedomuje zásadné otázky, ako sú smrť a zmysel života. To zdôraznil pápež Lev XIV. na generálnej audiencii 10. decembra 2025.

Čo je teda smrť? Je skutočne posledným slovom v našom živote? Túto otázku si kladie len človek, pretože len on vie, že musí zomrieť. Ale uvedomenie si toho ho nezachráni pred smrťou, ba naopak, v istom zmysle ho „zaťažuje“ v porovnaní so všetkými ostatnými živými tvormi. Zvieratá samozrejme trpia a uvedomujú si, že smrť sa blíži, ale nevedia, že smrť je súčasťou ich života. Nepýtajú sa na zmysel, cieľ a výsledok života. Keď si uvedomíme tento aspekt, mali by sme si myslieť, že sme paradoxné, nešťastné stvorenia, nielen preto, že umierame, ale aj preto, že máme istotu, že táto udalosť nastane, hoci nevieme ako a kedy.

Ako ovce medzi vlkmi

„Posielam vás ako ovce medzi vlkov.“ Na tieto slová, ktoré Ježiš adresoval apoštolom, sa zameriava katechéza pápeža Františka na generálnej audiencii 15. februára 2023.

Ježiš hovorí: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov“ (Mt 10, 16). Nežiada od nás, aby sme vedeli čeliť vlkom, to znamená, aby sme boli schopní argumentovať, oponovať a brániť sa – nie. Mohli by sme si myslieť: staňme sa dôležitými, početnými, prestížnymi a svet nás bude počúvať a rešpektovať a porazíme vlkov, ale tak to nie je. Nie, posielam vás ako ovce, ako baránky – to je dôležité. Ak nechceš byť ovcou, Pán ťa nebude chrániť pred vlkmi. Poradíš si, ako vieš. Ale ak si ovca, buď si istý, že Pán ťa bude pred vlkmi chrániť . Buď pokorný. Žiada od nás, aby sme boli mierni a mali túžbu byť nevinní, aby sme boli ochotní obetovať sa; to totiž predstavuje baránok: miernosť, nevinnosť, oddanosť, nežnosť. A on, Pastier, spozná svoje baránky a ochráni ich pred vlkmi. Naopak, baránky prezlečené za vlkov budú odhalené a roztrhané. 

Baránok vedený na smrť

Byť pokorný ako baránok – pápež Pavol VI. počas Krížovej cesty z Kolosea na Palatín 27. marca 1970 hovoril o tomto zvierati ako o symbole nevinnosti.

Keď stretneme trpiace dieťa, keď pozorujeme niekoho, kto k fyzickému alebo morálnemu utrpeniu pridáva ešte aj muky slepej otázky, ktorá zdanlivo zostáva bez odpovede – prečo? Prečo tento neporiadok, prečo toto nevysvetliteľné porušenie základného práva na existenciu, na dobrý život, keď bez zjavného dôvodu zúria skúsenosti zla? Tajomstvo, áno, tajomstvo je pre nás nevinná bolesť, no stretnutie s týmto tajomstvom v Ukrižovanom, v ňom, najvyššom, skutočnom nevinnom (porov. Lk 23, 41), aspoň zastaví rúhanie, ktoré by nám vyšlo z úst. Aj Ježiš bol nevinný, bol baránkom, bol Baránkom Božím, ktorý sa ako pokorný a slabý nechal viesť na zabitie. 

Mária a hlava hada

Had je prvým zvieraťom, ktoré je spomenuté v knihe Genesis, a je tiež symbolom hriechu. Pápež Pius XII. v rozhlasovom posolstve talianskej Katolíckej akcie 8. decembra 1953 zdôrazňuje, že Panna Mária raz a navždy porazila starého pokušiteľa, Satana.

Áno, po hriechu Adama, prvá zmienka o Márii, podľa interpretácie mnohých svätých otcov a učiteľov, hovorí o nepriateľstve medzi ňou a hadom, nepriateľom Boha a človeka. Tak ako je pre ňu podstatná vernosť Bohu, tak je podstatné byť víťazkou nad diablom. Nepoškvrnená Mária pošliapala hlavu hada, pokušiteľa a ničiteľa. Keď sa Mária priblíži, diabol utečie, rovnako ako zmizne tma, keď vyjde slnko. Tam, kde je Mária, nie je Satan, tam, kde je slnko, nie je moc tmy.

Holubica s olivovou ratolesťou

Scéna potopy a archy je stredobodom kázne, ktorú predniesol pápež Benedikt XVI. počas omše na svätenie olejov 1. apríla 2010. Práve toto stvorenie je symbolom mieru.

Prostredníctvom príbehu o holubici s olivovou ratolesťou, ktorá oznámila koniec potopy a tak nové zmierenie Boha s ľudstvom, sa nielen holubica, ale aj olivová ratolesť a samotný olej stali symbolom mieru. Kresťania v prvých storočiach radi zdobili hroby svojich zosnulých víťaznou korunou a olivovou ratolesťou. Vedeli, že Kristus zvíťazil nad smrťou a že ich zosnulí odpočívajú v jeho pokoji. Vedeli, že ich čaká Kristus, ktorý im prisľúbil pokoj, ktorý svet nedokáže dať. Pripomínali si, že prvé slová Zmŕtvychvstalého jeho nasledovníkom boli: „Pokoj vám!“.

Pri svojom príchode do Svätého mesta, niekoľko dní pred Veľkou nocou, Ježiš nejazdí na koni, ale na skromnom oslíkovi. Ako sa píše v evanjeliách – je kniežaťom pokoja, je tým, ktorý prináša pokoj. Táto evanjeliová scéna sa spája aj s iným obrazom: obrazom Dobrého pastiera, ktorý si na plecia vezme stratenú ovečku. Aj keď sa stratíme, Ježiš nás príde hľadať, a vezme nás do náručia ako ovečku. 

Amedeo Lomonaco – VaticanNews
Preklad: Klára Tomášiková