Brusel 16. januára (TK KBS) Znamením nádeje sú mladí ľudia, ktorí sa vracajú do Cirkvi. Belgicko však potrebuje evanjelizáciu s novým nadšením a novými metódami, ako hovorieval už Ján Pavol II. Na to poukazuje kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre oficiálny portál belgickej Cirkvi (CathoBel).

Vatikánsky štátny sekretár navštívil Brusel ako pápežský legát pri príležitosti 800. výročia tamojšej katedrály.

Kardinál Parolin poznamenal, že najdôležitejšou výzvou pre Cirkev v Belgicku je práve hlásanie evanjelia, pretože rovnako ako mnoho iných západných krajín zažíva sekularizáciu, ktorej najnegatívnejším prejavom je rastúca ľahostajnosť: žijeme, ako by Boh neexistoval.

Mladí sa vracajú do Cirkvi, čo je znamením nádeje

Vatikánsky štátny sekretár však poukázal aj na znamenie nádeje. Jedným z nich sú mladí ľudia, ktorí sa vracajú do Cirkvi. „Vedel som, že sa to deje vo Francúzsku, pretože mi o tom povedali francúzski biskupi. Rovnaká situácia je vo Veľkej Británii av Holandsku. Je dobré vedieť, že aj v Belgicku sú mladí ľudia, ktorí v Cirkvi nachádzajú svoj domov a predovšetkým prostredníctvom Cirkvi znovu objavujú Ježiša Krista a jeho evanjelium."

Synodalita áno, ale katolícka

Keď hovoril o hlavných výzvach Katolíckej cirkvi vo svete, kardinál Parolin poukázal na potrebu zachovať jednotu medzi katolíkmi, aby medzi nimi nedochádzalo ku konfliktom. Na otázku po budúcnosti synodality pripomenul, že diskusie na túto tému stále pokračujú. Doteraz sa nedosiahol konsenzus o obsahu synodality.

Podľa štátneho sekretára treba hovoriť o katolíckej synodalite, pretože existujú rôzne modely synodality. „Ak smerujeme k synodálnej Cirkvi chápanej ako účasť všetkých členov Božieho ľudu na hlásaní evanjelia a budovaní sveta v súlade s princípmi a hodnotami evanjelia, potom má synodalita pred sebou veľkú budúcnosť.“

Demokracia je súbor zásad, vrátane slobody svedomia

V súvislosti s krízou demokracie kardinál Parolin pripomenul, že demokracia nie je len mechanizmus hlasovania, ale vízia života, v ktorej má každý svoje miesto, je rešpektovaný a môže sa usilovať o naplnenie svojich ašpirácií. „Demokracia,“ dodal, „je založená na niekoľkých dôležitých princípoch: ľudskej dôstojnosti, rešpektovaní slobody – napríklad slobody svedomia – a solidarite. Ak tieto princípy stratíme, stratíme demokraciu.“

Európska únia príliš vzdialená občanom

Vatikánsky štátny sekretár tiež poukázal na to, že Európska únia by sa mala viac zaoberať tým, čo zaujíma občanov. „Niekedy vnímajú Európu ako inštitúciu veľmi vzdialenú od ich problémov a tiež, povedal by som, veľmi byrokratickú, ktorá sa nestará o ich potreby.“

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia