Vatikán 9. januára (VaticanNews) Mier, multilateralizmus, ľudské práva, sloboda svedomia a dôstojnosť života. To boli hlavné tematické osi príhovoru, s ktorým sa pápež Lev XIV. v piatok 9. januára prihovoril diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici. Vo svojom prvom novoročnom stretnutí s veľvyslancami pápež ponúkol hlbokú reflexiu nad stavom sveta poznačeného vojnami, oslabením medzinárodného práva a krízou významu slov.

V úvode svojho príhovoru Svätý Otec pripomenul, že minulý rok bol bohatý na množstvo udalostí v živote Cirkvi, intenzívny čas Jubilejného roka poznačil návrat pápeža Františka do domu Otca, nasledoval pohreb, konkláve, zvolenie nového pápeža, apoštolská cesta a podobne.

Zdroj: VaticanNews

Slabnutie multilateralizmu a návrat logiky sily

Petrov nástupca následne upozornil, že medzinárodné vzťahy sa čoraz viac vzďaľujú od dialógu a spoločného hľadania riešení a nahrádza ich presadzovanie sily:

„V súčasnosti je na medzinárodnej úrovni obzvlášť znepokojujúca slabosť multilateralizmu. Diplomaciu, ktorá podporuje dialóg a hľadá súhlas všetkých, nahrádza diplomacia sily, jednotlivcov alebo skupín spojencov. Vojna sa opäť stala módou a šíri sa bojová horúčka. Bol porušený princíp, ustanovený po druhej svetovej vojne, ktorý zakazoval štátom používať silu na porušovanie hraníc iných.“

Medzinárodné humanitárne právo a civilisti

Rímsky biskup pripomenul, že rešpektovanie humanitárneho práva nesmie závisieť od vojenských kalkulov, a zdôraznil:

„Osobitne chcem pripomenúť dôležitosť medzinárodného humanitárneho práva, ktorého rešpektovanie nemôže závisieť od okolností ani od vojenských či strategických záujmov. Nemožno mlčať o tom, že ničenie nemocníc, energetickej infraštruktúry, obydlí a miest nevyhnutných pre každodenný život predstavuje závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Ochrana neporušiteľnej dôstojnosti človeka musí mať vždy prednosť pred akýmkoľvek čisto národným záujmom.“

Kríza významu slov

Svätý Otec sa dotkol aj oslabovania jazyka v spoločnosti a uviedol:

„V dnešnej dobe je význam slov stále menej jednoznačný a pojmy, ktoré reprezentujú, stále viac nejednoznačné. Jazyk už nie je privilegovaným prostriedkom ľudskej prirodzenosti na poznávanie a stretávanie sa, ale v záhyboch sémantickej nejednoznačnosti sa stále viac stáva zbraňou, ktorou možno oklamať alebo zasiahnuť a uraziť protivníkov. Potrebujeme, aby slová opäť jednoznačne vyjadrovali isté skutočnosti. Iba tak sa môže obnoviť autentický dialóg bez nedorozumení. To sa musí stať v našich domovoch a na námestiach, v politike, v médiách a na sociálnych sieťach, ako aj v kontexte medzinárodných vzťahov a multilateralizmu, aby tento mohol znovu nadobudnúť silu potrebnú na plnenie úlohy stretávania sa a sprostredkovania, ktorá je nevyhnutná na prevenciu konfliktov, a aby nikto nebol pokúšaný prevládať nad druhým logikou sily, či už verbálnej, fyzickej alebo vojenskej. Treba tiež poznamenať, že paradox tohto oslabenia slova sa často zdôrazňuje v mene slobody prejavu. Pri bližšom pohľade je však pravda opak: sloboda prejavu a vyjadrovania je zaručená práve istotou jazyka a skutočnosťou, že každý termín je ukotvený v pravde.“

Sloboda svedomia

Lev XIV. zdôraznil význam výhrady vo svedomí v demokratických spoločnostiach a povedal:

„Výhrada vo svedomí umožňuje jednotlivcovi odmietnuť povinnosti, ktoré sú v rozpore s hlboko zakorenenými morálnymi, etickými alebo náboženskými princípmi. Výhrada vo svedomí nie je vzburou, ale aktom vernosti sebe samému. Skutočne slobodná spoločnosť nevnucuje uniformitu, ale chráni rozmanitosť svedomí.“

Náboženská sloboda a prenasledovanie kresťanov

Pápež upozornil na rastúce porušovanie náboženskej slobody vo svete a dodal:

„Prenasledovanie kresťanov zostáva jednou z najrozšírenejších kríz ľudských práv v súčasnosti. Viac než 380 miliónov veriacich znáša diskrimináciu, násilie a útlak pre svoju vieru. Tieto údaje ukazujú, že náboženská sloboda je v mnohých prostrediach považovaná skôr za výsadu než za základné ľudské právo.“

Migranti a utečenci

Rímsky biskup pripomenul dôstojnosť každého migranta a zdôraznil:

„Každý migrant je osoba a ako taká má neodňateľné práva, ktoré treba rešpektovať v každom kontexte. Kroky proti nezákonnosti a obchodovaniu s ľuďmi sa nesmú stať zámienkou na porušovanie dôstojnosti migrantov a utečencov.“

Väzni a trest smrti

Lev XIV. poukázal aj na situáciu väzňov a povedal:

„Ani väzni nemôžu byť nikdy zredukovaní na úroveň zločinov, ktoré spáchali. Je potrebné usilovať sa o zrušenie trestu smrti, ktorý ničí každú nádej na odpustenie a obnovu. Nemožno zabudnúť ani na utrpenie mnohých väzňov z politických dôvodov.“

Právo na život a rodina

Svätý Otec zdôraznil ústredné miesto rodiny a ochrany života a dodal:

„Ochrana práva na život je nevyhnutným základom každého iného ľudského práva. Spoločnosť je zdravá len vtedy, keď chráni posvätnosť ľudského života a aktívne ho podporuje.“

Potrat, surogátne materstvo a eutanázia

Pápež poukázal na praktiky, ktoré podľa neho popierajú dôstojnosť človeka, a uviedol:

„Potrat ukončuje vznikajúci život a odmieta prijatie daru života. V tomto zmysle Svätá stolica vyjadruje hlboké znepokojenie nad projektmi zameranými na financovanie cezhraničnej mobility s cieľom získať prístup k takzvanému „právu na bezpečný potrat“ a považuje za poľutovaniahodné, že verejné zdroje sa vynakladajú na likvidáciu života namiesto toho, aby sa investovali do podpory matiek a rodín.

Náhradné materstvo, ktoré tým, že mení tehotenstvo na obchodovateľnú službu, porušuje dôstojnosť dieťaťa, ktoré je zredukované na „produkt“, ako aj matky, keďže zneužíva jej telo a proces plodenia a narúša pôvodný vzťah v rodine.

Odpoveďou na ľudské utrpenie nemôže byť eutanázia, ale skutočná solidarita a paliatívna starostlivosť.“

Vojna na Ukrajine

Petrov nástupca sa vrátil k vojne na Ukrajine a zdôraznil:

„Svätá stolica znovu a rozhodne potvrdzuje naliehavosť okamžitého prímeria a dialógu. Medzinárodnému spoločenstvu adresujem naliehavú výzvu, aby nepoľavilo vo svojom úsilí hľadať spravodlivé a trvalé riešenia na ochranu najzraniteľnejších a na obnovenie nádeje postihnutého obyvateľstva, a zároveň obnovujem plnú ochotu Svätej stolice podporovať každú iniciatívu, ktorá prispieva k mieru a zhode.“

Svätá zem

Lev XIV. upozornil na humanitárnu krízu v regióne a dodal:

„Svätá stolica venuje osobitnú pozornosť každej diplomatickej iniciatíve, ktorá zabezpečí Palestínčanom v Pásme Gazy budúcnosť trvalého mieru a spravodlivosti vo svojej krajine, ako aj celému palestínskemu a izraelskému národu. Riešenie dvoch štátov naďalej zostáva inštitucionálnou perspektívou, ktorá vyhovuje legitímnym ašpiráciám oboch národov, zatiaľ čo, žiaľ, dochádza k nárastu násilia na Západnom brehu proti palestínskemu civilnému obyvateľstvu, ktoré má právo žiť v mieri vo svojej vlasti.“

Ostatné konflikty a jadrové zbrojenie

Svätý Otec pripomenul napätia v rôznych častiach sveta a uviedol:

„Vojna sa uspokojí s ničením, mier naopak vyžaduje neustále a trpezlivé úsilie o budovanie a neustálu ostražitosť. Osobitnú zodpovednosť nesú štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, ako aj tí, ktorí vyvíjajú nové zbrane s využitím umelej inteligencie, ktorá musí zostať pod etickou kontrolou človeka.“

Mier ako náročná, ale možná cesta

Lev XIV. zdôraznil, že pokoj nie je nedosiahnuteľným ideálom, a dodal:

„Napriek dramatickému obrazu, ktorý máme pred očami, zostáva mier dobrom náročným, ale možným. Vyžaduje si pokoru a odvahu: pokoru pravdy a odvahu odpustenia. V kresťanskom živote ich predstavujú Vianoce, keď sa Pravda, večné Božie Slovo, stáva pokorným telom, a Veľká noc, keď Spravodlivý odsúdený odpúšťa svojim prenasledovateľom. Mier sa nerodí z triumfu, ale zo schopnosti prekonať pýchu a priznať pravdu.“

Martin Jarábek – VaticanNews

Informačná nóta o diplomatických vzťahoch Svätej stolice

Svätá stolica v súčasnosti udržiava diplomatické vzťahy so 184 štátmi. Okrem nich k nim patrí aj Európska únia a Suverénny vojenský maltézsky rád. Diplomatické misie akreditované pri Svätej stolici so sídlom v Ríme, vrátane misií Európskej únie a Suverénneho vojenského maltézskeho rádu, majú celkovo 93 zastúpení. V Ríme sídlia aj úrady Ligy arabských štátov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, ktoré sú akreditované pri Svätej stolici.

V priebehu roku 2025 bola 31. júla podpísaná Dohoda medzi Svätou stolicou a Talianskou republikou o agrivoltaickom zariadení v Santa Maria di Galeria. 29. septembra bola podpísaná Dohoda medzi Svätou stolicou a spolkovou krajinou Berlín o Inštitúte katolíckej teológie na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Napokon 3. novembra nadobudla platnosť výmena listov medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou, podpísaná v Ríme 12. novembra 2024 a vo Vatikáne 23. decembra 2024, ktorá tvorí dodatkovú dohodu k dohode uzavretej výmenou listov medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej starostlivosti o ozbrojené sily, podpísanej v Ríme a vo Vatikáne 13. februára 2018.