Vatikán 1. januára (VaticanNews) Počas novoročnej svätej omše na Slávnosť Preblahoslavenej Panny Márie, Bohorodičky, pápež pripomenul, že Božie požehnanie otvára človeku cestu k slobode a pokoju. V tajomstve Božieho materstva Márie poukázal na „odzbrojenú a odzbrojujúcu“ tvár Boha, ktorý sa v Ježišovi stal blízkym a krehkým, aby svet zachraňoval láskou, nie násilím.
Drahí bratia a sestry,
dnes, na Slávnosť Preblahoslavenej Panny Márie, Bohorodičky, na začiatku nového občianskeho roka, nám liturgia ponúka text nádherného požehnania: „Nech ťa Pán požehná a ochraňuje. Nech Pán rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý. Nech Pán obráti k tebe svoju tvár a daruje ti pokoj“ (Nm, 6, 24 – 26).
V Knihe Numeri toto požehnanie nasleduje po ustanoveniach o zasvätení nazirejcov a zdôrazňuje vo vzťahu medzi Bohom a izraelským ľudom posvätný a plodný rozmer daru. Človek prináša Stvoriteľovi všetko, čo od neho prijal, a on odpovedá tým, že naňho obracia svoj dobrotivý pohľad, podobne ako na úsvite sveta (porov. Gn, 1, 31).
Napokon, izraelský ľud, ktorému bolo toto požehnanie určené, bol ľudom oslobodených, mužov a žien znovuzrodených po dlhej skúsenosti otroctva vďaka Božiemu zásahu a veľkodušnej odpovedi jeho služobníka Mojžiša. Bol to ľud, ktorý v Egypte mal isté zabezpečenie – nechýbalo mu jedlo, strecha nad hlavou ani určitá stabilita – avšak za cenu otroctva, útlaku tyranie, ktorá si stále viac nárokovala a čoraz menej dávala (porov. Ex, 5, 6 – 7). Teraz, na púšti, mnohé z týchto istôt stratili, no výmenou dostali slobodu, ktorá sa konkretizovala v otvorenej ceste do budúcnosti, v dare múdreho zákona a v prísľube krajiny, v ktorej budú môcť žiť a rásť bez pút a reťazí – skrátka, v novom zrodení.
Tak nám na začiatku nového roka liturgia pripomína, že každý deň sa môže pre každého z nás stať začiatkom nového života vďaka veľkodušnej Božej láske, jeho milosrdenstvu a odpovedi našej slobody. Je krásne takto uvažovať o roku, ktorý sa začína: ako o otvorenej ceste, ktorú treba objavovať, na ktorú sa možno vydať z milosti – slobodní a prinášajúci slobodu, tí, čo prijali odpustenie a odpúšťajúci, s dôverou v blízkosť a dobrotu Pána, ktorý nás vždy sprevádza.
Toto všetko si pripomíname, keď slávime tajomstvo Božieho materstva Márie, ktorá svojím „áno“ prispela k tomu, aby zdroj každého milosrdenstva a dobroty dostal ľudskú tvár: Otcova láska nás zasahuje a premieňa cez tvár Ježiša, skrze ktorého detské, potom mladícke a napokon mužské oči.
Preto na začiatku roka, keď sa vydávame na cestu k novým a jedinečným dňom, ktoré nás čakajú, prosme Pána, aby sme v každom okamihu cítili okolo seba i nad sebou teplo jeho otcovského objatia a svetlo jeho požehnávajúceho pohľadu, aby sme čoraz hlbšie chápali a mali stále pred očami, kým sme a k akému úžasnému cieľu smerujeme (porov. Druhý vatikánsky koncil, pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, 41). Zároveň mu však aj my vzdávajme slávu: modlitbou, svätosťou života a tým, že sa jeden pre druhého staneme zrkadlom jeho dobroty.
Svätý Augustín učil, že v Márii „sa Stvoriteľ človeka stal človekom: aby ten, ktorý usporadúva hviezdy, prijímal materské mlieko; aby ten, ktorý je chlebom (porov. Jn, 6, 35), mohol pociťovať hlad (porov. Mt, 4, 2); […] aby nás oslobodil, hoci sme boli nehodní“ (Sermo 191, 1.1). Tým pripomenul jednu zo základných čŕt Božej tváre: úplnú nezištnosť jeho lásky, pre ktorú sa nám – ako som chcel zdôrazniť v Posolstve k tomuto Svetovému dňu pokoja – zjavuje „odzbrojený a odzbrojujúci“, nahý, bezbranný ako novorodenec v jasliach. A to preto, aby nás naučil, že svet sa nezachraňuje ostrením mečov, súdením, utláčaním či odstraňovaním bratov, ale skôr neúnavnou snahou porozumieť, odpúšťať, oslobodzovať a prijímať všetkých – bez kalkulácie a bez strachu.
Toto je Božia tvár, ktorej Mária dovolila, aby sa v jej lone utvárala a rástla, čím sa jej život úplne zmenil. Je to tvár, ktorú ohlasovala radostným a krehkým svetlom očí matky v očakávaní. Je to tvár, ktorej krásu deň čo deň kontemplovala, keď Ježiš rástol ako dieťa, chlapec a mladík v jej dome; a ktorú potom sledovala srdcom pokornej učeníčky, keď kráčal cestami svojho poslania až ku krížu a zmŕtvychvstaniu. Aby to dokázala, aj ona zložila každú obranu, vzdala sa očakávaní, nárokov a istôt – ako to vedia matky – a bez výhrad zasvätila svoj život Synovi, ktorého z milosti prijala, aby ho mohla opäť darovať svetu.
V Božom materstve Márie tak vidíme stretnutie dvoch nesmiernych „odzbrojených“ skutočností: Boha, ktorý sa zriekol každého privilégia svojej božskosti, aby sa narodil podľa tela (porov. Flp, 2, 6 – 11), a človeka, ktorý s dôverou úplne prijíma jeho vôľu a vzdáva mu hold v dokonalom akte lásky tým najväčším, čo má – svojou slobodou.
Svätý Ján Pavol II., keď rozjímal nad týmto tajomstvom, vyzýval pozrieť sa na to, čo pastieri našli v Betleheme: „odzbrojujúca nežnosť Dieťaťa, prekvapujúca chudoba, v ktorej sa nachádza, a pokorná jednoduchosť Márie a Jozefa“ im zmenili život a urobili z nich „poslov spásy“ (Homília pri svätej omši na Slávnosť Panny Márie, Bohorodičky, XXXIV. svetový deň pokoja, 1. januára 2001).
Drahí bratia a sestry, v tento slávnostný deň, na začiatku nového roka, v blízkosti zavŕšenia Jubilea nádeje, pristúpme vo viere k jasličkám ako k miestu pokoja „odzbrojeného a odzbrojujúceho“ par excellence, k miestu požehnania, kde si pripomíname veľké skutky, ktoré Pán vykonal v dejinách spásy i v našom živote, aby sme sa potom znovu vydali na cestu ako pokorní svedkovia maštaľky, „oslavujúc a chváliac Boha“ (Lk, 2, 20) za všetko, čo sme videli a počuli. Nech je to naším záväzkom, naším predsavzatím pre mesiace, ktoré prídu, a navždy pre náš kresťanský život.
Preklad Martin Jarábek
