Košice 28. decembra (TK KBS) V pastierskom liste na sviatok Svätej rodiny košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober pozýva veriacich k prehĺbeniu spolupráce v Cirkvi v duchu synodality a k obnove rodiny ako prvého miesta, kde sa rodí a odovzdáva dobro, viera a ľudskosť.

Pastiersky list arcibiskupa Bernarda Bobera na sviatok Svätej rodiny 2025

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

Dnes na sviatok Svätej rodiny začíname v našich slovenských diecézach proces tzv. implementácie výsledkov Synody o synodalite. Chceme tak postupne premietnuť do bežného života Cirkvi štýl účinnejšej spolupráce laikov a duchovných ako v súdržnej duchovnej rodine. Je veľmi dôležité, aby sme viac spolupracovali, viac spolu hovorili, tvorili a ohlasovali Ježiša tomuto svetu.

Okrem toho, že začíname niečo nové, chceme dnes ukončiť uplynulý Jubilejný rok. Prežívali sme ho ako pútnici nádeje a vložili sme do neho zaiste veľa očakávaní. Mali sme doširoka otvorené brány Božieho milosrdenstva cez jubilejné chrámy a sviatosť zmierenia, spoločné slávenia Eucharistie, večery milosrdenstva a mnoho iných spoločných alebo súkromných modlitieb.

Úprimne ďakujem všetkým správcom jubilejných chrámov, ich pomocníkom, misionárom milosrdenstva a jubilejným kazateľom za ich ochotnú službu, ktorú vykonávali navyše popri svojej každodennej práci a pastoračnej službe. Slová vďaky adresujem každému, kto akýmkoľvek spôsobom pomáhal pri plánovaní a realizácii neraz náročných podujatí v našich farnostiach a spoločenstvách.

Po skončení každého jubilea, po každej slávnosti nastupuje každodennosť a všednosť, ktorá tvorí podstatnú časť nášho života. Nazaretská rodina je veľkou inšpiráciou práve pre toto obdobie každodennosti. Evanjelisti nám nezanechali žiadne správy o rodinných oslavách a sláveniach manželov Jozefa a Márie, ale aj napriek tomu máme dosť informácií o tom, akým skúškam i ťažkostiam boli vystavení a ako sa pri tom všetkom zachovali.

Jozef, manžel Ježišovej matky Márie, bol spravodlivý človek. Mal srdce plné dobroty a vedel sa obetovať, vedel slúžiť. Bol to muž, ktorý miloval svoju rodinu. Nemohol ublížiť žene, ktorú miloval. Slovami apoštola Pavla si Jozef doslova obliekol city hlbokého milosrdenstva, láskavosti, pokory, miernosti a trpezlivosti (Kol 3, 12).

Ak sa pozrieme na Máriu – Boh si ju od prvej chvíle obľúbil a vybral za matku svojho Syna. Jej nepoškvrnené srdce patrilo iba Bohu. Jej materinská láska a starostlivosť bola skutočným domovom pre Ježiša bez ohľadu na to, v akej situácii sa ako rodina nachádzali. Jej život bol naplnený láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, dobrotou a vernosťou.

A nakoniec – o Ježišovi spievajú anjeli chválospevy už pri jeho narodení. V Ježišovi Boh otvára svoje srdce človeku. O jeho Božskom Srdci vyznávame, že je plné dobroty a láskavosti. Všetkým, ktorí ho prijímajú, dáva Ježiš moc stať sa Božími deťmi, dáva im podiel na dobrote svojho srdca.

Tento opis čností nazaretskej rodiny môže byť pre súčasného človeka príliš ideálny, vznešený a vzdialený. Povieme si, a to nie bez dôvodu, že doba je úplne iná a iní sú aj ľudia. Áno, veľa sa zmenilo, a to nielen od čias Ježiša Krista, ale aj za posledné roky. Zmeny sa dotýkajú každého jedného z nás. Na jednom sa však azda všetci zhodneme: Ak staviame dom, tak hľadáme dobrých majstrov. Ak sme chorí, chceme, aby nás liečil dobrý lekár. Neraz úpenlivo zháňame dobrého právnika, dobrého architekta, dobrého učiteľa, dobrého psychológa.... Hľadáme niekoho, o kom všetci vedia, že je dobrý – dobrý v tom, čo robí – a okrem toho, že je aj dobrým človekom. Veru, nestačí aby bol dobrým odborníkom. Okrem odbornosti, potrebujeme a vyhľadávame vždy niekoho, kto je aj dobrým, dostupným, prístupným a milým človekom.

Svätá rodina nám dnes chce povedať, že aj naše rodiny dnes potrebujú znova vychovávať a ponúkať dobrého človeka. Hľadá sa človek, dobrý človek! Každý vo svojom povolaní, vo svojej rodine alebo spoločenstve má byť nielen dobrým špecialistom, ale predovšetkým dobrým človekom.

Každý rodič chce zo svojich detí vychovať múdrych a vzdelaných ľudí, ale často im zabudneme alebo nestihneme odovzdať poučenie ako si po celý život zachovať dobré srdce. A naozaj, tak veľmi záleží na prístupe a spôsobe, akým sa nám podávajú veci a skutočnosti. Niekedy túžime iba po obyčajnej ľudskosti – v práci, na cestách, v politike, v rodine – jednoducho všade. Prosím Vás, učme sa všetci, aj v zrelšom veku základným prejavom slušnosti a empatie, schopnosti pozdraviť, normálne komunikovať, krotiť svoj hnev a svoje nároky. Prebúdzajme v sebe väčšie cítenie s chudobnými a biednymi, pamätajme na svojich starých a chorých v širšej rodine.

Pamätajme, že najlepšia škola a najvyššie vzdelanie v ľudskosti sa dostáva v rodine, a to už od útleho veku! Čo sme v tomto smere v rodine nedostali, už ťažko v dospelosti dobehneme cez rôzne kurzy a školenia. Ak svojim deťom odovzdáte živú vieru a naučíte ich láske k Bohu, naučia sa vážiť si aj ľudí okolo seba. Preto sa s nimi modlite a privádzajte ich tu do Ježišovej školy Svätej rodiny. Tu ich učte čerpať silu, radosť a trpezlivosť.

Spomeňme si dnes s vďakou na všetkých, ktorí nás takémuto životu učili: možno to boli rodičia, alebo starí rodičia, možno teta alebo strýko, alebo učiteľ v škole. Ktokoľvek nás učil stať sa človekom, dobrým človekom, učil nás ceste, po ktorej kráčal sám Boh – Boh sa stal človekom.

Rodina je prvým miestom, v ktorom sa uchováva dobro a odovzdáva sa ďalej. A hoci môže byť ťažko skúšaná, krehká, zranená rozchodom, stratou, stále je schopná prijímať a dávať dobro ďalej. Ježiš sám hovorí: Každý dobrý strom rodí dobré ovocie (Mt 7, 17). Po ovocí vás budú poznať!

Svätý Otec Lev XIV. v homílii pri slávení Jubilea rodín, detí, starých rodičov a seniorov pripomenul, že rodina je miestom odovzdávania viery a života, miestom odpustenia, starostlivosti a nádeje pre celý svet. Povzbudil manželov, deti i starých rodičov, aby žili svoju úlohu s láskou, ktorá vychádza z Krista a premieňa vzťahy.

Bratia a sestry! Prajem nám všetkým, aby naše rodiny boli domovom dobra – miestom, kde sa Božia dobrota a láska vštepuje už do srdca detí a žije vo všetkých rodinných vzťahoch. Nech vás a vaše rodiny žehná Všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

Mons. Bernard Bober
arcibiskup metropolita