Prešov 26. decembra (TK KBS) V pastierskom liste k sviatkom Pánovho narodenia, ktorý sa číta 26. decembra na sviatok Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke, prešovský arcibiskup metropolita Jonáš pozýva veriacich kontemplovať tajomstvo Vtelenia. Pripomína, že v betlehemskom Dieťati sa zjavuje Emanuel – Boh s nami, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť, aby človeka povýšil na dôstojnosť Božieho syna a pozval ho žiť slobodne, vzpriamene a v radosti viery.
Pastiersky list prešovského arcibiskupa metropolitu na sviatky Pánovho narodenia
Christos raždájetsja – Slavite jeho!
Drahí bratia a sestry,
V týchto dňoch sa náš zrak upiera na betlehemskú scénu Pánovho narodenia, ako nám ju opísali evanjelisti Matúš a Lukáš: Betlehem, maštaľ, pastieri, mudrci, spev anjelov, hviezda ... Všetky vymenované postavy sú neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby v našich cerkvách, domácnostiach, na námestiach i uliciach. Mnohé betlehemy sú hotové majstrovské diela a neraz sa usilujú zasadiť scénu narodenia medzi scény bežného života a zvyky vlastnej krajiny, aby ešte viac vynikla skutočnosť, že ono maličké dieťa položené do jasieľ, je pravý Emanuel – Boh s nami, ktorý s rozhodol prebývať s ľuďmi všetkých čias a kultúr.
Neboli by sme však úplní, keby sme sa zastavili iba pri betlehemskom Dieťati, bez povšimnutia si človeka ako takého. Veď práve vďaka tomu, že Slovo – Logos sa stalo telom, aj človek so svojou ľudskou prirodzenosťou poznačenou hriechom bol povýšený do hodnosti Božieho dieťaťa.
Pripomenul nám to práve včera svätý apoštol Pavol v čítaní z listu Galaťanom, kde píše:
„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič“ (Gal 4, 4 – 5.7).
O tom, čo sa stalo s nami ľuďmi vďaka Kristovmu narodeniu, nádherne hovorí svätý Gregor Teológ v homílii na Pánovo narodenie takto: „Ten, ktorý robí ľudí bohatými, stáva sa chudobným, lebo berie na seba úbohosť môjho tela, aby som ja mohol zbohatnúť jeho božstvom. Ten, ktorý je plnosťou, stáva sa prázdnym na krátky čas, aby som ja mohol mať účasť na jeho plnosti. Aké to bohatstvo jeho dobroty? Čo je to za tajomstvo, ktoré sa ma dotýka? Mal som účasť na Božom obraze, ale neustrážil som si ju. On má účasť na mojom tele, aby i obraz zachránil i telo urobil nesmrteľným.“
A o niečo jednoduchšími, no nie menej pravdivými slovami, spievame o tomto tajomstve v jednej z našich dávnych kolied: „Prišel on mir prosvititi a hrišniky otkupiti, ot áda strašnoho, upadku neščasnoho svoboditi“ (Dáva svetu osvietenie a hriešnikom vykúpenie z podsvetia strašného, úpadku hrozného povznesenie).
Kvôli tejto pravde sa generácie celých storočí usilujú najmä počas vianočných sviatkov o väčšiu ľudskosť, vľúdnosť, vzájomný zmier a porozumenie. Kvôli tejto pravde, že človek bol narodením Ježiša Krista zbožštený a zo svojho hriechom zúboženého stavu pozdvihnutý, v našej obradovej tradícii pristupujeme k svätému prijímaniu zásadne vzpriamene a po stojačky, nikdy nie na kolenách ako kajúcnici, ani nie zhrbení ako nevoľníci, ale ako slobodné Božie deti, rovno, vzpriamene a slobodne, no pritom stále s Božou bázňou a vierou, ako sme k tomu na liturgii vyzvaní. Viera Cirkvi, ktorou a z ktorej žijeme, má byť jednoznačne v harmonickom súlade s gestami, ktorými túto vieru navonok vyjadrujeme.
Všetkým vám zo srdca želám, aby vonkajší lesk a čaro sviatkov Pánovho narodenia ešte viac umocnili naše hlboko vnútorné prežívanie uskutočňovaného tajomstva intímneho spojenia božského s ľudským, nebeského s pozemským, toho najdokonalejšieho s úbohým, a to všetko v jednej osobe Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý sa v ľudskom tele rozhodol prebývať medzi nami tak blízko, ako nikdy predtým.
+ Jonáš
prešovský arcibiskup metropolita
