Bratislava 26. decembra (TK KBS) Slávenie Vianoc v liturgii trvá osem dní. Ide o takzvanú vianočnú oktávu, ktorá má už stáročnú tradíciu. Prinášame krátku históriu slávenia oktáv.
Oktáva – krátka história jej slávenia
Oktáva (latinsky octavus – ôsmy) je čas v liturgii, ktorý zahŕňa významný sviatok a sedem dní po ňom. Číslo osem malo v ranej Cirkvi silnú symboliku. Znamenalo plnosť, nový začiatok a večnosť, nadväzujúc na ôsmy deň, ktorý nasledoval po siedmich dňoch stvorenia, ako aj na Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré sa udialo „po sobote“ (teda v prvý deň nového týždňa, ktorý je symbolicky aj ôsmym dňom). Má stáročnú tradíciu. V stredoveku a neskôr bol počet slávených oktáv pomerne vysoký. V minulosti bolo v Katolíckej cirkvi až 18 slávností a sviatkov, ktoré mali svoju oktávu (napr. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Božského Srdca Ježišovho či Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Marie ). Boží služobník pápež Pius XII. v roku 1955 reformou liturgického kalendára ponechal iba tri – Veľkonočnú, Vianočnú a Turíčnu.
Najstaršou bola oktáva Zmŕtvychvstania v 3. storočí, počas ktorej sa konali bohoslužby a katechézy pre novo pokrstených dospelých. Po krste počas veľkonočnej noci bolo potrebné zasvätenie (známe ako mystagógia) do plného pochopenia tajomstva spásy (ktoré sa uskutočnilo počas oktávy).
Prastarým sviatkom je slávnosť Zjavenia Pána. Po Veľkej noci druhé najvýznamnejšie a najstaršie liturgické slávenie. Na Východe to boli v podstate sviatky Kristovho narodenia. Už na začiatku 3. storočia sa o ňom zmieňuje cirkevný spisovateľ Klement, ktorý pôsobil v Alexandrii v Egypte. V západnej Cirkvi sa výrazne ako samostatný sviatok tento presadil v 4. storočí a výlučne sa slávil ako deň Zjavenia Pána mudrcom od východu, deň Ježišovho krstu a prvého zázraku Ježiša Krista na svadbe v Káne Galilejskej. V predkoncilovej liturgickej obnove aj tento sviatok mal svoju oktávu, do reformy Pia XII. v roku 1955.
Vplyvom pohybu liturgických slávení samotná slávnosť Narodenia Pána získala svoju oktávu. V rámci jej slávenia ma táto oktáva nasledovné usporiadanie:
– Druhý deň vianočnej oktávy, 26. december, je zasvätený svätému Štefanovi, diakonovi a prvému mučeníkovi. Liturgický kult svätého Štefana je známy od 4. storočia. V karolínskom štáte a neskôr v iných západných a severných krajinách sa svätý Štefan stal patrónom koní, preto sa 26. decembra požehnával ovos. V niektorých farnostiach sa tento zvyk dodržiava dodnes.
– Tretí deň oktávy, 27. december, je zasvätený svätému Jánovi apoštolovi. Jeho liturgický kult existuje od 4. storočia. V deň svätého Jána sa požehnáva víno a dáva sa veriacim piť: Bibe amorem s. Joannis. Ide o veľmi starú tradíciu Cirkvi, ktorá siaha až do stredoveku. Súvisí s legendou, podľa ktorej mal svätý Ján požehnať pohár s otráveným vínom. Verzie tohto rozprávania sa rôznia. Jedna z nich hovorí, že kalich s otráveným vínom dal apoštolovi cisár Domicián, ktorý ho povolal do Ríma, aby ho tam usmrtil. Svätý Ján ho požehnal, z kalicha sa vyplazil had a kalich sa rozbil.
Dnes má táto tradícia iný význam. Hlavným posolstvom evanjelia podľa svätého Jána je láska. Preto sa pri podávaní tohto vína hovorí „pite lásku svätého Jána“. Pretože víno – ak sa vrátime k jeho biblickým koreňom – znamená šťastie, radosť, ale aj utrpenie a lásku. Červená, a to bola jeho najčastejšia farba, je farbou lásky.
– Štvrtý deň oktávy, 28. december, je sviatkom Svätých neviniatok, ktorý bol do liturgie zavedený v piatom storočí. Mladí muži sú deti z Betlehema a okolia, ktoré nevinne museli položiť svoj život za Krista. Príbeh tejto udalosti sa stal obsahom liturgického slávenia. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)
V tomto roku sa neslávi, nakoľko 28. decembra je Prvá nedeľa po Narodení Pána – nedeľa Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa.
Nasledujúce dni, a to 29., 30. a 31. december, sú podľa zákonov oktávy ďalším pokračovaním slávenia Vianoc. V tomto období sa konajú dve spomienky – svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka (29. decembra) a svätého Silvestra I., pápeža (31. decembra). Sviatok Svätej rodiny, ktorý Katolícka cirkev slávi každoročne v prvú nedeľu po Vianociach (ak takej niet, vtedy sa slávi 30. decembra) v tohtoročnej oktáve Vianoc pripadá na 28. decembra.
Sviatok Svätej rodiny (Ježiš, Mária, Jozef) má korene v stredoveku, no rozšíril sa v 17. storočí vďaka svätému Františkovi Saleskému. Svätý František Saleský šíril úctu k Svätej rodine ako pozemský obraz Najsvätejšej Trojice. Jezuiti vo Francúzsku ju začali vnímať ako vzor pre kresťanské rodiny.
Biskup Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708) bol významným šíriteľom tejto úcty v quebeckej časti Kanady. Kult Svätej rodiny sa rozšíril v 17. storočí ako spontánna reakcia na demoralizujúce dôsledky tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), ktorá postihla najmä rodiny. Kult Svätej rodiny vtedy upriamil pozornosť na vzor rodinného života.
V 19. storočí pápež bl. Pius IX. podporil jeho verejné slávenie.
Sviatok sa začal systematicky sláviť v rôznych krajinách od 18. storočia a schválil ho pápež Lev XIII. Benedikt XV. ho v roku 1921 zaviedol pre celú Cirkev, dnes sa slávi v nedeľu po Narodení Pána.
Do liturgie bol natrvalo zavedený za pontifikátu pápeža Leva XIII., ktorý na žiadosť Agostina kardinála Bausa (23. februára 1821 – 15. apríla 1899) florentského arcibiskupa, vydal 20. novembra 1890 dekrét, ktorým schválil „úctu vzdávanú Svätej rodine“. Liturgické texty na sviatok Svätej rodiny zostavil pápež Lev XIII. Jeho dielo obsahuje aj krásne cirkevné hymny určené na tento deň. Čítania sú vybrané tak, aby zdôrazňovali biblické výjavy, v ktorých vystupuje rodina. Texty Svätého písma zároveň zdôrazňujú povinnosti členov rodiny.
Liturgická reforma (po Druhom vatikánskom koncile) sviatok presunula na nedeľu v oktáve Narodenia Pána, teda medzi 25. decembrom a 1. januárom, alebo 30. decembra, ak 1. január pripadne na nedeľu. Svätá rodina je v Katolíckej cirkvi vzorom lásky, svornosti a života pre všetky rodiny. V tento deň sa obnovujú manželské sľuby a žehnajú rodiny.
Oktáva slávnosti Narodenia Pána vrcholí 1. januára na slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Mária ako vzor poslušnosti Božej vôli nás vedie k skutočnému pokoju, ktorý je možný len prostredníctvom obety a lásky
Je to zároveň Svetový deň pokoja , pri príležitosti ktorého Svätý Otec vyhlasuje svoje mierové posolstvo adresované všetkým ľuďom dobrej vôle.
1. januára 2026 sa bude sláviť 59. svetový deň pokoja, medzinárodný deň, ktorý sa slávi každoročne 1. januára, ustanovený pápežom Pavlom VI. 8. decembra 1967 a slávený od roku 1968, s cieľom pripomenúť a podporiť mier a vzájomné porozumenie vo svete. Vatikán vydáva pri tejto príležitosti každoročne pápežské posolstvo s konkrétnou témou pre daný rok, a téma na 2026 je „Pokoj s vami: smerom k odzbrojenému...“ „Téma posolstva pápeža Leva XIV. k Svetovému dňu pokoja 2026 vyzýva ľudstvo, aby odmietlo logiku násilia a vojny a prijalo autentický mier založený na láske a spravodlivosti. Mier musí byť odzbrojený, to znamená, že nesmie byť založený na strachu, hrozbách alebo zbrojení; a musí byť odzbrojujúci, schopný riešiť konflikty, otvárať srdcia a vytvárať dôveru, empatiu a nádej. Nestačí volať po mieri, je potrebné ho stelesňovať v životnom štýle, ktorý odmieta akúkoľvek formu násilia, viditeľného či štrukturálneho. Pozdrav zmŕtvychvstalého Krista „Pokoj vám“ (porov. Jn 20, 19) je pozvaním pre všetkých – veriacich, neveriacich, politických predstaviteľov i občanov –, aby budovali Božie kráľovstvo a spoločne vytvárali ľudskú a mierovú budúcnosť.“
Svätodušné sviatky sú tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Slávnosť zoslania Ducha Svätého sa slávila s oktávou od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel slávnosti ako vyvrcholenia Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a brala sa ako osobitná slávnosť. Počas liturgickej obnovy uvedenej do praxe sv. Pavlom VI. po Druhom vatikánskom koncile došlo k zrušeniu tejto starobylej oktávy, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat.
V Katolíckej cirkvi západného obradu tak po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu boli zachované iba dve oktávy: Veľkonočná a Vianočná.
Zdroj: Archív TK KBS/Revidoval: Daniel Dian
