Vatikán 25. decembra (VaticanNews) „Keby každý z nás – na všetkých úrovniach – namiesto obviňovania druhých najprv uznal svoje vlastné zlyhania a prosil Boha o odpustenie a zároveň sa vžil do situácie trpiacich, prejavil solidaritu so slabšími a utláčanými, svet by sa zmenil,“ o tom hovoril Svätý Otec vo svojom príhovore pred požehnaním Mestu a Svetu – Urbi et Orbi.

Drahí bratia a sestry,

„Radujme sa všetci v Pánovi: veď sa na svete narodil náš Spasiteľ. Dnes k nám z neba zostúpil pravý pokoj“ (Vstupná antifóna na svätú omšu v Noci Narodenia Pána). Takto spieva liturgia vo vianočnej noci a takto v Cirkvi zaznieva zvesť z Betlehema: Dieťa, ktoré sa narodilo z Panny Márie, je Kristus Pán, poslaný Otcom, aby nás zachránil od hriechu a smrti. On je náš pokoj, ten, ktorý premohol nenávisť a nepriateľstvo milosrdnou Božou láskou. Preto „Pánovo narodenie je zrodením pokoja“ (sv. Lev Veľký, Homília 26).

Ježiš sa narodil v maštali, pretože pre neho nebolo miesta v príbytku. Len čo sa narodil, jeho matka Mária ho „zavinula do plienok a uložila do jasieľ“ (porov. Lk 2, 7). Boží Syn, skrze ktorého bolo všetko stvorené, nie je prijatý a jeho kolískou je biedne kŕmelec pre zvieratá.

Večné Slovo Otca, ktoré nemôžu obsiahnuť ani nebesia, si zvolilo prísť na svet práve takto. Z lásky sa chcelo narodiť zo ženy, aby spolu s nami prežívalo našu ľudskú prirodzenosť, z lásky prijalo chudobu a odmietnutie a stotožnilo sa s tými, ktorí sú odstrkovaní a vylúčení.

Už v Ježišovom narodení sa črtá základná voľba, ktorá bude viesť celý život Božieho Syna až po jeho smrť na kríži: rozhodol sa, že nie my budeme niesť bremeno hriechu, ale vzal ho na seba za nás, ujal sa ho. To mohol urobiť iba on. Zároveň však ukázal to, čo môžeme urobiť iba my: aby sa každý z nás ujal vlastnej časti zodpovednosti. Áno, pretože Boh, ktorý nás stvoril bez nás, nás nemôže spasiť bez nás (porov. sv. Augustín, Reč 169, 11.13), teda bez našej slobodnej vôle milovať. Kto nemiluje, nespasí sa, je zatratený. A kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí (porov. 1 Jn 4, 20).

Sestry a bratia, toto je cesta pokoja: zodpovednosť. Keby každý z nás – na všetkých úrovniach – namiesto obviňovania druhých najprv uznal svoje vlastné zlyhania a prosil Boha o odpustenie a zároveň sa vžil do situácie trpiacich, prejavil solidaritu so slabšími a utláčanými, svet by sa zmenil.

Ježiš Kristus je náš pokoj predovšetkým preto, že nás oslobodzuje od hriechu, a potom aj preto, že nám ukazuje cestu, ako prekonať konflikty, všetky konflikty, od medziľudských až po medzinárodné. Bez srdca oslobodeného od hriechu, bez srdca, ktorému bolo odpustené, nemožno byť mužmi a ženami pokoja ani tvorcami pokoja. Preto sa Ježiš narodil v Betleheme a zomrel na kríži: aby nás oslobodil od hriechu. On je Spasiteľ. S jeho milosťou môžeme a musíme každý urobiť svoj diel, aby sme odmietli nenávisť, násilie a konfrontáciu a žili v dialógu, pokoji a zmierení.

V tento sviatočný deň chcem poslať srdečný a otcovský pozdrav všetkým kresťanom, osobitne tým, ktorí žijú na Blízkom východe a ktorých som chcel nedávno navštíviť pri svojej prvej apoštolskej ceste. Vypočul som si ich obavy a dobre poznám ich pocit bezmocnosti tvárou v tvár mocenským dynamikám, ktoré ich presahujú. Dieťa, ktoré sa dnes rodí v Betleheme, je ten istý Ježiš, ktorý hovorí: „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33).

Od neho vyprosujeme spravodlivosť, pokoj a stabilitu pre Libanon, Palestínu, Izrael a Sýriu, v dôvere v tieto Božie slová: „Účinkom pravdy bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy“ (Iz 32, 17).

Kniežaťu pokoja zverujeme celý európsky svetadiel a prosíme ho, aby ho naďalej inšpiroval duchom spoločenstva a spolupráce, vernosti kresťanským koreňom a dejinám, duchom solidarity a otvorenosti voči tým, ktorí sú v núdzi. Osobitne sa modlíme za sužovaný ukrajinský národ: nech utíchne zvuk zbraní a nech zúčastnené strany, podporované úsilím medzinárodného spoločenstva, nájdu odvahu viesť úprimný, priamy a úctivý dialóg.

Od betlehemského Dieťaťa vyprosujeme pokoj a útechu pre obete všetkých vojen, ktoré prebiehajú vo svete, najmä tých zabudnutých, a pre všetkých, ktorí trpia v dôsledku nespravodlivosti, politickej nestability, náboženského prenasledovania a terorizmu. Osobitne si pripomínam bratov a sestry v Sudáne, Južnom Sudáne, Mali, Burkine Faso a Konžskej demokratickej republike.

V týchto posledných dňoch Jubilea nádeje sa modlíme k Bohu, ktorý sa stal človekom, za drahý haitský ľud, aby v krajine ustalo každé násilie a aby mohol kráčať cestou pokoja a zmierenia.

Nech Dieťa Ježiš inšpiruje tých, ktorí v Latinskej Amerike nesú politickú zodpovednosť, aby pri čelení mnohým výzvam dostal priestor dialóg v prospech spoločného dobra, a nie ideologické a partikulárne uzávery.

Knieža pokoja prosíme, aby osvietil Mjanmarsko svetlom budúcnosti zmierenia, aby vrátil nádej mladým generáciám, aby viedol celý barmský ľud po cestách pokoja a sprevádzal tých, ktorí žijú bez domova, bezpečia či dôvery v zajtrajšok.

Jeho prosíme aj o obnovenie dávneho priateľstva medzi Thajskom a Kambodžou a o to, aby zúčastnené strany pokračovali v úsilí o zmierenie a pokoj.

Jemu zverujeme aj obyvateľov južnej Ázie a Oceánie, ťažko skúšaných nedávnymi ničivými prírodnými katastrofami, ktoré tvrdo zasiahli celé populácie. Tvárou v tvár týmto skúškam pozývam všetkých, aby sme s presvedčením obnovili naše spoločné úsilie pomáhať trpiacim.

Drahí bratia a sestry,

v temnote noci „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1, 9), no „vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11). Nedajme sa premôcť ľahostajnosťou voči trpiacim, lebo Boh nie je ľahostajný k našim biedam.

Keď sa Ježiš stal človekom, vzal na seba našu krehkosť a stotožnil sa s každým z nás: s tými, ktorí už nemajú nič a všetko stratili, ako obyvatelia Gazy, s tými, ktorí trpia hladom a chudobou, ako jemenský ľud, s tými, ktorí utekajú zo svojej vlasti hľadať budúcnosť inde, ako mnohí utečenci a migranti prechádzajúci Stredozemným morom či americkým kontinentom, s tými, ktorí stratili prácu, i s tými, ktorí ju hľadajú, ako mnohí mladí ľudia, s tými, ktorí sú vykorisťovaní, ako príliš mnohí nedostatočne ohodnotení pracovníci, s tými, ktorí sú vo väzení a často žijú v neľudských podmienkach.

K Božiemu srdcu dolieha prosba o pokoj, ktorá stúpa z každej krajiny, ako píše jeden básnik:

„Nie pokoj prímeria,
ani vízia vlka a baránka,
ale skôr
tak ako v srdci, keď pominie rozrušenie
a možno hovoriť len o veľkej únave.
[…]
Nech príde
ako divé kvety,
nečakane, lebo pole
ich potrebuje: ich divoký pokoj.“[1]

V tento presvätý deň otvorme svoje srdce bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi a majú bolesti. Tým ho otvoríme Dieťaťu Ježišovi, ktorý nás s otvorenou náručou prijíma a odhaľuje nám svoje božstvo: „Tým však, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12).

O niekoľko dní sa skončí Jubilejný rok. Sväté brány sa zatvoria, ale Kristus, naša nádej, zostáva vždy s nami. On je tou stále otvorenou bránou, ktorá nás uvádza do Božieho života. Toto je radostná zvesť dnešného dňa: Dieťa, ktoré sa narodilo, je Boh, ktorý sa stal človekom. Neprichádza odsúdiť, ale zachrániť, nie je to prchavé zjavenie – prichádza, aby zostal a daroval seba samého. V ňom sa uzdravuje každá rana a každé srdce nachádza odpočinok a pokoj. Pánovo narodenie je zrodom pokoja.

Zo srdca vám všetkým prajem pokojné a požehnané Vianoce.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Martin Jarábek

___
[1] Y. Amichai, “Wildpeace”, in The Poetry of Yehuda Amichai, Farrar, Straus and Giroux, 2015.