Ukrajina 19. decembra (TK KBS) Katolíci v jednom z ukrajinských miest žijú pod neustálou hrozbou raketových útokov. Za možnosť modliť sa v kostole, ktorý im kedysi zhabali Sovieti, musia dokonca platiť. Napriek tomu v meste Bila Cerkva viera pretrváva.
Lucas Perozzi slúži ako misionár na Ukrajine už 22 rokov. Kňaz pochádzajúci z Brazílie bol nedávno preložený z Kyjeva do menšieho mesta Bila Cerkva, ktoré sa nachádza približne 100 kilometrov od hlavného mesta. Na zvuk sirén leteckého poplachu bol v Kyjeve zvyknutý, no na svoju prvú noc v novom pôsobisku tak skoro nezabudne.
„V môj prvý deň došlo k veľkému raketovému útoku. Hlavný rozdiel oproti Kyjevu je v tom, že v hlavnom meste sú rakety väčšinou zostrelené, zatiaľ čo Bila Cerkva nemá rovnaké systémy protivzdušnej obrany, takže všetky rakety zasiahli svoj cieľ. Zrútila sa štvorposchodová budova, dvaja ľudia zahynuli a osem bolo zranených, poškodených bolo aj viacero ďalších domov,“ vysvetľuje.
Tak ako v iných častiach Ukrajiny, aj tu vojna ovplyvňuje každodenný život a smrť je neustálym spoločníkom. „Každý deň počúvame o vojakoch, ktorí zahynuli vo vojne, a každý deň sa niekde nablízku koná pohreb. Denne sme konfrontovaní so smrťou,“ hovorí Lucas.
S príchodom prudkého ochladenia sa energetická infraštruktúra na Ukrajine často stáva terčom leteckých útokov. „Máme výpadky elektriny každý deň. Niekedy slávime svätú omšu pri sviečkach alebo s baterkou na batérie, ak je práve nabitá. Elektrinu vypínajú o štvrtej ráno a zapínajú až okolo piatej popoludní,“ hovorí pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
„Niekedy máme elektrinu, inokedy nie; niekedy máme vodu, inokedy nie; niekedy máme jedlo, inokedy musíme hladovať,“ pokračuje kňaz. „Ceny rastú a ľudia nevedia, čo majú robiť. Je zázrak, že sa im darí prežiť, najmä utečencom z východu krajiny, ktorí sú teraz tu. Neviem, ako to vôbec dokážu.“
Malá katolícka komunita v Bilej Cerkvi slávi bohoslužby v krásnom katolíckom kostole, ktorý bol počas sovietskeho obdobia skonfiškovaný a nikdy ho Cirkvi nevrátili. „Teraz musíme platiť nájomné, aby sme sa mohli modliť v kostole, ktorý nám bol ukradnutý. A každý rok musíme obnovovať zmluvu s ministerstvom kultúry,“ vysvetľuje kňaz.
Predchádzajúci farár s pomocou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi začal výstavbu nového farského domu, ktorý však zatiaľ nie je dokončený. „Budú v ňom kaplnky, priestory pre prácu s mládežou a tiež rehabilitačné centrum pre vojnových veteránov,“ dodáva Lucas.
Pri všetkých starostiach a ťažkostiach Lucas krátko pred Vianocami priznáva, že on aj jeho farnosť majú len jedno prianie. „Dúfame, že Boh bude počas týchto sviatkov prítomný, že sa nám zjaví, aj keď sa vojna neskončí. Aj keby sa vojna skončila, problémy zostanú: budeme bojovať s ekonomickými ťažkosťami a anarchiou, ktoré po konflikte prichádzajú. Ale jediné, po čom skutočne túžim, je, aby sa Boh prejavil v živote každého človeka, ku ktorému som poslaný. Každý deň sa za nich modlím, za členov mojej farnosti, aby sa Boh narodil v srdci každého z nich, pretože náš život tu je veľmi krehký.“
Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi od začiatku vojny na Ukrajine podporuje katolícku Cirkev oboch obradov. ACN zabezpečuje núdzovú pomoc pre vysídlencov, duchovnú podporu pre deti a mládež, psychotraumatickú pomoc pre obete vojny. Dodáva vozidlá a generátory potrebné pre činnosť Cirkvi. Podporuje kňazov a rehoľníkov v ich pastoračnej práci, ktorú vykonávajú v tých najťažších podmienkach. Okrem toho nadácia ACN sprostredkúva kňazom omšové milodary ako špeciálnu formu podpory.
Zdroj: ACN/Paulo Aido, Dorota Luteránová
