Turecko 18. decembra (TK KBS) „Verím, že chvíle, ktoré sme spolu prežili, určite podporia ekumenickú cestu k spoločnému cieľu,“ hovorí apoštolský nuncius v Turecku, arcibiskup Marek Solczyński, keď zhrnul nedávnu apoštolskú cestu Leva XIV. do tejto krajiny. Opisuje ju ako „udalosť historického významu“, najmä vzhľadom na návštevu Izniku, predtým Nicey, 1700 rokov po koncile, ktorá sa konala v nerozdelenej Cirkvi.
Stretnutie rôznych citlivostí a vierovyznaní, ako aj otvorenosť spolupráci, zamerané na integráciu spoločných hodnôt, ako je mier v regióne a vo svete – to arcibiskup Solczyński opisuje ako jedno zo základných posolstiev apoštolskej cesty Leva XIV. do Turecka.
Lev XIV. splnil Františkov sen
„Pápež Lev predovšetkým splnil želanie svojho predchodcu, pápeža Františka, ktorý do programu jubilejného roka zaradil – ako jedinú zahraničnú cestu – návštevu Izniku, predtým Nicejského. Toto želanie sa okamžite stretlo s pozitívnou odozvou tureckých úradov, ktoré cestu podporili od samého začiatku. Po svojom zvolení pápež Lev tiež okamžite zaradil návštevu Izniku medzi svoje záväzky. A opäť to bol sám prezident republiky, kto podporil pápežovu návštevu,“ zdôrazňuje apoštolský nuncius v Turecku.
Na ceste k jednote
Arcibiskup zdôrazňuje, že spoločné ekumenické stretnutie v Izniku bolo udalosťou historického významu a dúfa, že prinesie veľmi pozitívne ovocie na ceste k jednote kresťanov. Lev XIV. počas modlitby v Izniku.
„Ekumenický rozmer v tejto ceste skutočne zohral mimoriadne dôležitú úlohu. Po návšteve Izniku sa pápež stretol s kresťanskými lídrami z celého sveta, aby demonštroval vernosť ich komunít Nicejskomu vyznaniu viery, ktoré – ako vieme – zjednocuje kresťanský svet,“ dodáva arcibiskup Solczyński.
Dodáva, že nebolo bezvýznamné, že pápež ukončil svoju návštevu vo Fanare, gréckej štvrti Istanbulu, sídle Ekumenického patriarchátu Konštantínopolu, účasťou na Božskej liturgii s Bartolomejom I. v Katedrále sv. Juraja. „Myslím si, že tieto spoločné chvíle určite podporia ekumenickú cestu k spoločnému cieľu,“ hovorí.
Zapojenie úradov
Apoštolský nuncius zdôrazňuje zapojenie tureckých úradov do organizácie návštevy. Stalo sa tak vďaka vôli prezidenta Tureckej republiky. Štátna televízia TRT po prvýkrát vyprodukovala a odvysielala globálny prenos celej udalosti: od pristátia v Ankare až po odlet z Istanbulu. Turecké tlačové agentúry boli tiež silne prítomné nielen počas formálnych okamihov cesty, ale aj počas jej jasne pastoračného rozmeru. „Chcel by som sa ešte raz poďakovať Turecku za túto príkladnú spoluprácu,“ hovorí arcibiskup Solczyński. Vyjadruje nádej, že po tejto návšteve sa môže zmeniť aj spoločný naratív o kresťanskej prítomnosti v Turecku.
Turecké úrady sa postarali o logistiku
Po prvýkrát počas pápežských návštev sa omša slávila mimo katolíckeho miesta bohoslužieb – vo Volkswagen Arene v Istanbule. Bola vysielaná v štátnej televízii. „A po prvýkrát svet dostal verejný obraz tureckých kresťanov. Bola to jednoduchá, modlitebná udalosť, zbavená akejkoľvek okázalosti. Už v zvuku piesní, v žalme, sa stretli svety Východu a Západu: aramejčina, arménčina a západ,“ dodal arcibiskup.
Pozitívne prijatie
Hovorí, že odozva bola pozitívna, pretože aj nekresťanskí Turci v nej mohli nájsť niečo z bohatstva svojej krajiny. „Záverečné prejavy vďaky, adresované okrem iného prezidentovi republiky za ich logistickú a organizačnú podporu, tiež zapôsobili na turecké publikum. Nebolo to sebecké gesto ani pokus o získanie dobrej vôle, ale úprimné uznanie skutočnej pomoci – bez ktorej by táto udalosť nebola materiálne možná – zo strany politických autorít,“ vysvetľuje nuncius. Pápežská liturgia v Turecku sa po prvýkrát konala mimo katolíckeho miesta bohoslužieb – vo Volkswagen Arene.
Dodáva, že dnes sa Katolícka cirkev v Turecku stáva čoraz viac „tureckou“: samotný turecký jazyk sa stáva dominantným v našich liturgických zhromaždeniach. A veriaci sú tureckí občania, často aj etnickí Turci. Navyše, všetci ordinári sú v súčasnosti tureckými občanmi. To, ako vysvetľuje arcibiskup, znamená, že katolíci si nemusia vyberať medzi identitami, ale jednoducho sa cítia ako občania a zároveň kresťania.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
