Vatiikán 13. decembra (TK KBS) V piatok 12. decembra večer sa v Aule Pavla VI. odohral vianočný koncert, ktorý je nielen tradičnou vatikánskou prestížnou kultúrnou udalosťou, ale tiež spoločenskou udalosťou pripomínajúcou dôležité hodnoty. Hlavným bodom programu bolo prevedenie Mše ku korunovácii Karola X., dielo Luigiho Cherubiniho z roku 1825 v podaní Mládežníckeho orchestra Luigiho Cherubiniho a zboru katedrály v Siene „Guido Chigi Saracini” pod vedením svetoznámeho dirigenta Riccarda Muti.
Pod taktovkou dirigenta Riccarda Mutiho predviedol dvojstočlenný orchester a zbor dielo talianskeho skladateľa Luigiho Cherubiniho, ktoré zložil ku korunovácii francúzskeho kráľa Karola X. v roku 1825. Nasledovala slávnosť, pri ktorej bola Majstrovi Mutimu predýba prestížny Ratzin. Koncert sa uskutočnil vďaka spolupráci Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie a Pápežskej nadácie „Gravissimum Educationis“.
Cherubiniho dielo
Vymenované dielo bolo zložené pre slávnostnú korunováciu v Remešskej katedrále, ktorá sa odohrala 29. mája 1825. Ide o rozsiahle dielo v A dur pre trojhlasný zbor (soprán, tenor, bas) a orchester a je typickým príkladom francúzskeho cirkevného štýlu. Nasledujúce slávnosti (necelý mesiac po vlastnej korunovácii) sprevádzala opera Cesta do Remeša Gioachina Rossiniho, ktorá svojim spôsobom zatienila mimoriadne dielo maestra Cherubiniho. Hoci rodený Talian, od roku 1788 žil a pôsobil v Paríži. Vo Francúzsku bol veľmi vážený a úspešný, prežil tam revolúciu, napoleónsku éru aj reštauráciu monarchie. Získal značný vplyv ako riaditeľ Parížskeho konzervatória. Jeho Missa Solemnis n. 3 in A, ako je dielo označované, patrí k vrcholne klasicistickým slávnostným omšiam, hoci nesie niektoré znaky rodiaceho sa romantizmu. Dielo je zaujímavé tým, že úzko dodržiava pravidlá barokového kontrapunktu, inkorporuje Haydnov charakter monumentálnych omší, pritom kladie dôraz na emotívny prejav, vlastný silný, dramatický a miestami až operný náboj, najmä v zborových pasážach, čo je typické pre Cherubiniho.
Riccardo Muti sa narodil 28. júla 1941 v Neapole a patrí k najvýraznejším a najcharizmatickejším dirigentom súčasnosti. Prelomom v jeho kariére sa stalo víťazstvo v Medzinárodnej dirigentskej súťaži Guida Cantelliho v Miláne v roku 1967. Odvtedy pôsobil na rade renomovaných miest, spomenúť môžeme napríklad Philharmonia Orchestra (Londýn): šéfdirigent (1972 – 1982); Philadelphia Orchestra: hudobný riaditeľ (1980 – 1992); Teatro alla Scala (Miláno): Hudobný riaditeľ (1986 – 2005); ďalej je častým účastníkom Salzburského festivalu (od 1971) a viac ako päťdesiat rokov spolupracuje s Viedenskou filharmóniou. Počas svojej kariéry získal mnoho ocenení vrátane Grammy za najlepší klasický album a zborový výkon (2011).
Maestro Muti poskytol Vatican News pred koncertom rozhovor, v ktorom okrem iného zdôraznil, že dirigent musí byť prostredníkom hudby, ktorá musí byť na prvom mieste. Je teda názoru, že hudba má predovšetkým slúžiť hudbe samotnej (ars gratia artis), nie na zaľúbenie divákom, ktorí v dnešnej dobe, bohužiaľ, často viac vnímajú vizuálne vnemy pri koncerte ako tie zvukové, nepovedali duchovné. Dirigent by podľa neho nemal vytvárať atrakcie, ale mal by sa usilovať o to, aby muzika bola pre divákov zaujímavá. Cherubini bol podľa neho génius duchovnej hudby, ktorý sa nenechal ovplyvniť búrlivými udalosťami revolučného a napoleonského Francúzska.
Muti je známy svojim vrelým vzťahom ku kardinálu Ratzingerovi, neskôr pápežovi Benediktu XVI., ktorého poznal vďaka svojim početným stretnutiam v Salzburgu, Mníchove aj v Ríme a na ktorý spomína ako na veľkého znalca a milovníka hudby. Podľa Mutiho vraj dokonca raz povedal: „Verím, že Mozart je jedným z hmatateľných dôkazov Božej existencie.“
Kiež by každé dieťa malo prístup k vzdelaniu aj k umeniu
Na konci predstavenia, ešte pred prejavom otca Lombardiho a pápeža, vyjadril kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie a hlavný organizátor akcie, vďačnosť maestrovi a zdôraznil vzdelávací a duchovný rozmer tohto večera. Poďakoval aj všetkým mladým protagonistom a povedal: „Vďaka ich rukám a hlasom sme si vypočuli omšu, ktorá nie je iba hudbou pre dvorskú ceremóniu, ale modlitbou, duchovným vzostupom.“ Kardinál tiež upozornil na to, že mnoho detí nemá prístup k vzdelaniu. „Kým oslavujeme to, čo hudba môže mladým ľuďom ponúknuť prostredníctvom vzdelávania a výchovy, nemôžeme ignorovať dramatickú realitu sveta: 61 miliónov detí nemôže chodiť do školy a 161 miliónov nemá prístup k strednému vzdelaniu,“ vyhlásil a dodal, že „tieto čísla sú otvorenými ranami“.
Udelenie Ratzingerovej ceny
Po koncerte, pri slávnostnej reči, pápež Lev XIV. pripomenul slová Benedikta XVI., ktoré vraj často opakoval: „Pravá krása zraňuje, otvára srdce, rozširuje ho.“ Benedikt v hudbe hľadal hlas Boha vesmíru. Rovnako spomenul na posolstvo svojho predchodcu pápeža Františka, ktorý zdôrazňoval etický rozmer hudby, ktorá by mala byť učiteľkou harmónie. "Harmonizovať znamená spájať rozdiely, ktoré by mohli viesť ku konfliktu, a umožniť im tak vytvoriť vyššiu jednotu. K tomuto cieľu prispieva aj ticho: nie je to absencia, je to príprava, pretože v ňom vzniká možnosť slova, v pauze sa vynára pravda." Za vzor takej školy harmónia pokladá pápež práve oceňovaného dirigenta: "Pane Muti, váš spôsob interpretácie dirigovania, umenia počúvania a zodpovednosti sa odráža aj vo vašej prirodzenej náklonnosti k výchove. Dokazuje to vaše spojenie s talianskymi konzervatóriami a prax "otvorených skúšok", ktoré sú ponúkané ako forma zdieľania, kde príkazom.“
Lev XVI. sa tiež obrátil ku všetkým načúvajúcim s prosbou, aby vnímali potreby talentovaných detí a študentov, ktorým sa nedostáva patričného vzdelania. „Dnešný koncert je príležitosťou na osvetu a angažovanosť v oblasti vzdelávania: vo svete sú totiž milióny detí vylúčené z akéhokoľvek školského vzdelávania.“
Pri nasledujúcej ceremónii bola dirigentovi udelená prestížna vatikánska Ratzingerova cena za mimoriadne zásluhy v oblasti umenia. Riccardo Muti vo svojej reakcii okrem iného povedal obracajúc sa na pápeža Leva XIV.: „Od prvého okamihu som si Vás zamiloval.“ Predniesol krátky improvizovaný príhovor, v ktorom zaspomínal na svoju umeleckú dráhu, vrátane rokov strávených ako hudobný riaditeľ Chicagského symfonického orchestra. Predovšetkým však spomínal na svoj dlhoročný vzťah s pápežom Benediktom XVI., „vzťah oddaného katolíka s veľkým pápežom a veľkým teológom“.
Než pozval pápeža na odovzdanie ceny, predstavil ju Federico Lombardi SJ, predseda Ratzingerovej nadácie a dlhoročný riaditeľ vatikánskych médií, a poznamenal, že Mutiho dielo je príkladom hodnôt, ktoré sú jadrom poslania nadácie. „Hĺbka jeho interpretácie duchovnej hudby naďalej ovplyvňuje vzťah medzi hudbou, cirkvou a vierou,“ povedal.
V úvahe o vzťahu medzi maestrom Mutim a Josephom Ratzingerom otec Lombardi dodal: „Vzájomná úcta a harmónia medzi maestrom Mutim a pápežom Benediktom XVI., ktorá sa prejavuje aj v ich osobných stretnutiach, robí celkom primeraným – av istom zmysle povinným – udeliť ocenenie, ktoré udeľuje ocenenie.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
