Vatikán 12. decembra (VaticanNews) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca zo svätej omše, ktorú slávil dnes popoludní v Bazilike sv. Petra pri príležitosti liturgickej spomienky Panny Márie Guadalupskej.
Homília Svätého Otca Leva XIV.
Svätá omša na spomienku Preblahoslavenej Panny Márie Guadalupskej 12. decembra 2025
Drahí bratia a sestry,
v čítaní z Knihy Sirachovcovej sa nám predkladá poetický opis Múdrosti, je to obraz, ktorý nachádza svoju plnú identitu v Ježišovi Kristovi, „Božej múdrosti“ (1 Kor 1, 24), ktorý keď prišla plnosť času prijal telo a narodil sa zo ženy (porov. Gal 4, 4). Kresťanská tradícia vysvetľovala tento úryvok aj s mariánskym rozmerom, pretože pripomína ženu pripravenú Bohom na prijatie Krista. Veď kto iný než Mária môže povedať: „Vo mne je všetka milosť cesty a pravdy, všetka nádej života a čnosti“ (Sir 24, 25)? Preto ju kresťanská tradícia bez váhania uznáva ako „matku lásky“ (porov. Sir 24, 24).
V evanjeliu počúvame, ako Mária žije dynamiku toho, kto dovolí Božiemu slovu vstúpiť do svojho života a premieňať ho. Ako spaľujúci oheň, ktorý nemožno zadržať, Božie slovo nás podnecuje, aby sme sprostredkovali radosť z prijatého daru (porov. Jer 20, 9; Lk 24, 32). Ona, naplnená radosťou zo zvestovania anjela, chápe, že Božia radosť sa napĺňa v láske, a preto sa ponáhľa do domu Alžbety.
Slová Plnej milosti sú naozaj „sladšie než med“ (Sir 24, 27). Stačí jej pozdrav, aby dieťa zaplesalo v lone Alžbety, a ona, naplnená Duchom Svätým, sa pýta: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Táto radosť vyúsťuje do Magnifikátu, v ktorom Mária uznáva, že jej blaženosť pochádza od verného Boha, ktorý vzhliadol na svoj ľud a požehnal ho (porov. Ž 66, 2) dedičstvom sladším než med z plástov (porov. Sir 24, 20): samotnou prítomnosťou svojho Syna.
Počas celého svojho života Mária prináša túto radosť tam, kde ľudská radosť nestačí, tam, kde sa minulo víno (porov. Jn 2, 3). Tak je to aj v Guadalupe. Na Tepeyaku prebúdza v obyvateľoch Ameriky radosť z vedomia, že sú Bohom milovaní. V zjaveniach z roku 1531, keď sa prihovára svätému Juanovi Diegovi v jeho materinskom jazyku, vyhlasuje, že „veľmi túži“, aby tam bol postavený „svätý chrám“, z ktorého bude oslavovať Boha a zjavovať ho (porov. Nican mopohua, 26 – 27). Uprostred neutíchajúcich konfliktov, nespravodlivostí a bolestí, ktoré hľadajú úľavu, Panna Mária Guadalupská ohlasuje jadro svojho posolstva: „Či nie som tu ja, tvoja matka?“ (tamže, 119). Je to hlas, ktorý necháva zaznieť prisľúbenie Božej vernosti, prítomnosť, ktorá podopiera, keď sa život stáva neznesiteľným.
Materstvo, ktoré vyhlasuje, nám pomáha objaviť, že sme synmi a dcérami. Kto počúva slová „ja som tvoja matka“, pripomína si, že slovám z kríža „hľa, tvoja matka“ zodpovedajú slová „hľa, tvoj syn“ (porov. Jn 19, 26 – 27). A ako deti sa na ňu obraciame s otázkou: „Matka, čo máme robiť, aby sme boli deťmi, po ktorých túži tvoje srdce?“ Ona, verná svojmu poslaniu, nám nežne povie: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Áno, Matka, chceme byť tvojimi pravými deťmi: povedz nám, ako kráčať vo viere, keď sily slabnú a tiene sa rozrastajú. Daj nám pochopiť, že s tebou sa aj zima mení na čas ruží.
A ako syn ťa prosím: Matka, uč národy, ktoré chcú byť tvojimi deťmi, nerozdeľovať svet na nezmieriteľné tábory, nedovoliť, aby nenávisť poznačila ich dejiny ani lož písala ich pamäť. Ukáž im, že autorita sa má vykonávať ako služba, nie ako nadvláda. Pouč ich predstaviteľov o povinnosti chrániť dôstojnosť každého človeka vo všetkých etapách jeho života. Urob z týchto národov, tvojich detí, miesta, kde sa každý môže cítiť prijatý.
Sprevádzaj, Matka, mladých, aby od Krista čerpali silu voliť dobro a odvahu zostať pevní vo viere, aj keď ich svet tlačí iným smerom. Ukáž im, že tvoj Syn kráča po ich boku. Nech nič netrápi ich srdce, aby mohli bez strachu prijať Božie plány. Odvráť od nich hrozby zločinu, závislostí a nebezpečenstvo života bez zmyslu.
Hľadaj, Matka, tých, ktorí sa vzdialili od svätej Cirkvi: nech ich tvoj pohľad nájde tam, kam náš pohľad nedosiahne, zbor múry, ktoré nás rozdeľujú, a priveď ich späť domov silou svojej lásky. Matka, úpenlivo ťa prosím, nakloň srdcia tých, ktorí rozsievajú sváry, k túžbe tvojho Syna, aby „všetci boli jedno“ (Jn 17, 21), a obnov ich v láske, ktorá umožňuje spoločenstvo, lebo v Cirkvi, Matka, tvoje deti nemôžu byť rozdelené.
Posilňuj rodiny: nech rodičia podľa tvojho príkladu vychovávajú s nežnosťou a pevnosťou, aby sa každý dom stal školou viery. Inšpiruj, Matka, tých, ktorí formujú mysle a srdcia, aby odovzdávali pravdu s jemnosťou, presnosťou a jasnosťou, ktoré pramenia z evanjelia. Povzbuď tých, ktorých tvoj Syn povolal, aby ho nasledovali zblízka: podopieraj kňazov a rehoľníkov v každodennej vernosti a obnovuj ich prvú lásku. Stráž ich vnútorný život v modlitbe, chráň ich v pokušení, posilňuj v únave a prichádzaj na pomoc skľúčeným.
Svätá Panna, daj, aby sme ako ty uchovávali evanjelium vo svojom srdci (porov. Lk 2, 51). Pomôž nám pochopiť, že hoci sme adresátmi, nie sme vlastníkmi tohto posolstva, ale že ako svätý Juan Diego sme jeho jednoduchými služobníkmi. Nech žijeme s presvedčením, že tam, kam prichádza radostná zvesť, všetko sa stáva krásnym, všetko sa uzdravuje, všetko sa obnovuje. „Tí, čo sa dajú viesť tebou, nezhrešia“ (porov. Sir 24, 22); pomáhaj nám, aby sme svojím hriechom a biedou nezatemňovali svätosť Cirkvi, ktorá je, podobne ako ty, matkou.
Matka „pravého Boha, skrze ktorého sa žije“, príď na pomoc Petrovmu nástupcovi, aby potvrdzoval na jedinej ceste, ktorá vedie k Požehnanému plodu tvojho lona, všetkých, ktorí mi boli zverení. Pamätaj na tohto svojho syna, „ktorému Kristus zveril kľúče nebeského kráľovstva pre dobro všetkých“, aby tieto kľúče slúžili „na viazanie a rozväzovanie a na vykúpenie každej ľudskej biedy“ (sv. Ján Pavol II., Homília v Syrakúzach, 6. novembra 1994). A vypros, aby sme, dôverujúc v tvoju ochranu, kráčali čoraz viac zjednotení, s Ježišom a medzi sebou, k večnému príbytku, ktorý nám on pripravil a v ktorom nás ty očakávaš. Amen.
Preklad Martin Jarábek
