Bratislava 10. decembra (TK KBS) V liturgickom kalendári je 10. december spojený s tradíciou Prenesenia Svätého domu, ktorú ako zvláštny mariánsky sviatok pre Loreto zaviedol v roku 1699 pápež Inocent XII. Tento deň pripomína udalosť, kedy mal byť podľa tradície domček Panny Márie z Nazareta zázračne prenesený anjelmi najprv do oblasti dnešnej Chorvátskej Rijeky a neskôr do Loreta v Taliansku. Hoci táto pamiatka nie je uvedená v Martyrologium Romanum z roku 2001, význam Loreta bol počas storočí opakovane potvrdzovaný pápežmi i tradíciou Cirkvi.
Osemnásteho júla 1310 pápež Klement V. nepriamo potvrdil pravosť loretánskeho Svätého domu. Veľký dôraz na význam Loreta kládol aj svätý Ján Pavol II., ktorý miesto navštívil opakovane. V roku 1995 tu prehovoril k 350 000 mladým ľuďom a v roku 2004 tu vykonal svoju poslednú púť. Práve on pripomenul, že „Loreto je po stáročia skutočným srdcom kresťanskej mariánskej úcty“.
Panna Mária Loretánska je tiež patrónkou letcov, ako stanovil pápež Benedikt XV. v roku 1920. Ján Pavol II. potom pri jej sviatku v roku 2003 povzbudzoval vojenských letcov, aby hľadeli na svoju nebeskú patrónku ako na vzor a pevnú sprievodkyňu života. V ten istý deň arcibiskup Angelo Comastri pripomenul, že letci sú so Svätým domčekom spojení nielen tradíciou o „lete anjelov“, ale predovšetkým „letom archanjela Gabriela“ do nazaretského domčeka: ich úloha je niesť do sveta posolstvo pokoja.
Význam loretánskeho posolstva pre dnešok zdôraznil aj kardinál Miloslav Vlk pri púti v roku 1995. Pripomenul, že dôležitejší ako historická stránka zázračného prenesenia je symbol: loretánsky domček predstavuje domov, v ktorom žil Ježiš, Mária a Jozef, a súčasne výzvu „tvoriť priestor, kde je Boh prítomný uprostred ľudí“.
Ján Pavol II. pri svojej púti do Loreta 8. septembra 1979 označil domček Svätej rodiny za „prvú svätyňu, prvý chrám, kde Božia Matka zažiarila svetlom svojho materstva vychádzajúceho z tajomstva vtelenia“. Pápež Ján XXIII. potom nazval Loreto „spojnicou medzi nebom a zemou“. Podľa tradície sa práve tu jedinečným spôsobom preťala Božia a ľudská história – a preto je tento priestor inšpiráciou pre naše rodiny a každodenný život.
Príbeh sa začína 10. mája 1291, kedy drevorubači na kopci Tersato pri dnešnej Rijeke našli malé kamenné obydlie, ktoré tam predtým nestálo. Domček nemal základy, stál priamo na tráve a vo vnútri sa nachádzali jednoduché predmety aj oltár so sochou Panny Márie s Ježiškom. Správa sa rýchlo rozšírila a zázračné uzdravenie miestneho ťažko chorého muža prinieslo ďalšie potvrdenie, že ide o príbytok Svätej rodiny.
Zámocký pán Mikuláš Franga vyslal štyroch mužov do Nazareta, aby zistili pravdu. Tí našli zhodné základy aj stavebný materiál. Svätyňa sa stala pútnickým miestom celej Dalmácie. Podľa tradície však v noci na 10. decembra 1294 došlo k ďalšiemu zázračnému preneseniu domu cez Jadran do Talianska – najprv do oblasti Recanati a potom na miesto dnešnej Lorety.
Historické správy zo 14. a 15. storočia tradíciu rozvíjajú a potvrdzujú. Spis Relatio Terramani z roku 1472 spomína prenesenie domčeka anjelmi a následné overenie historických základov v Nazarete. Roku 1296 bolo do mestských kníh v Recanati zapísané svedectvo legátov, ktorí porovnali rozmery domčeka pri Tersate s nazaretskými základmi a potvrdili ich zhodu.
Súčasné bádania sa tradíciou nezaoberajú ako legendou bez základu, ale ako fenoménom, ktorý má reálne historické a archeologické súvislosti. Arcibiskup Angelo Comastri pripomína, že domček zodpovedá nazaretským stavbám a že išlo o serióznu tradíciu. Podľa neho boli kamene skutočne prenesené z Nazareta do Lorety – a anjeli môžu symbolicky predstavovať Božiu prozreteľnosť, ktorá celý proces sprevádzala.
Archeologické výskumy z rokov 1962 – 1965 ukázali, že štruktúra domčeka ani použitý materiál nezodpovedajú Taliansku, ale oblasti Galiley. Technické porovnanie s jaskyňou v Nazarete potvrdilo súvislosť oboch častí. Ďalšie štúdie poukázali na spôsob opracovania kameňov typický pre Nabatejcov, ktorý sa vyskytoval v Galilei v dobe života Svätej rodiny. Naznačuje sa tiež, že k prevozu došlo po mori, pravdepodobne z iniciatívy urodzenej rodiny z Epíru.
Pôvodné tri steny domčeka, vysoké necelé tri metre, boli podľa výskumov postavené bez základov na starej ceste. Neskôr dal pápež Július II. a po ňom Lev X. v 16. storočí vystavať okolo Svätého domu veľkolepú baziliku, ktorá má tvar latinského kríža a dodnes zhromažďuje pútnikov z celého sveta. Renesančné mramorové obloženie podľa návrhu Donata Bramanteho dodáva tejto svätyni jedinečnú krásu. Jedna z najznámejších kópií Loretánskeho domčeka sa nachádza aj v pražskej Lorete.
Zdroj: Catholica/Cirkev.cz
