Brusel 9. decembra (TK KBS) Prinášame vyhlásenie predsedníctva COMECE k nedávnemu rozsudku Európskeho súdneho dvora o uznávaní manželstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi.
Predsedníctvo Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) na svojom stretnutí dňa 3. decembra 2025 analyzovalo a diskutovalo o nedávnom rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Wojewoda Mazowiecki, C-713/23.
Úvahy, ktoré vyjadrujeme v tomto vyhlásení, vychádzajú z antropologického pohľadu Cirkvi na manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, založeného na prirodzenom práve.
Pri plnom rešpektovaní úlohy súdnictva EÚ sa cítime povinní vyjadriť sa k niektorým aspektom rozsudku a s obavami poukazujeme na jeho vplyv na otázky, ktoré patria do jadra vnútroštátnych právomocí. Komisia COMECE pre právne záležitosti už niekoľko rokov venuje pozornosť otázkam rodinného práva s cezhraničným dosahom a neustále zdôrazňuje dôležitosť obozretného a opatrného prístupu a zabránenia neprimeranému ovplyvňovaniu vnútroštátnych právnych systémov.
Rozsudok stanovuje, že členský štát má povinnosť uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte, kde títo občania uplatnili svoju slobodu pohybu a pobytu. Súdny dvor EÚ už v tejto oblasti podnikol isté kroky, najmä rozsudkom vo veci Coman, C-673/16. Zdá sa však, že rozsudok vydaný 25. novembra 2025 posúva judikatúru za hranice právomocí EÚ.
Článok 9 Charty základných práv EÚ („Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu“) stanovuje, že „právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv“. Manželstvo je v právnych systémoch rôznych členských štátov EÚ definované ako zväzok medzi mužom a ženou, v niektorých prípadoch aj prostredníctvom ústavných ustanovení.
Súdny dvor EÚ skutočne uznáva, že povinnosť potvrdená v jeho rozsudku „...nemá vplyv na inštitúciu manželstva v členskom štáte pôvodu, ktorá je definovaná vnútroštátnym právom“, a uvádza, že „...za súčasného stavu práva Únie spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva do právomoci členských štátov a právo Únie nemôže do tejto právomoci zasahovať. Tieto členské štáty sa teda môžu rozhodnúť vo svojom vnútroštátnom práve upraviť alebo neupraviť manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia.“ Súdny dvor EÚ však striktne obmedzuje význam takéhoto tvrdenia tým, že zdôrazňuje, že pri výkone tejto právomoci musí každý členský štát dodržiavať právo EÚ, najmä ustanovenia zmlúv o slobode občanov EÚ sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.
S obavami sledujeme tendenciu uplatňovať ustanovenia, ktoré by mali chrániť citlivé zložky vnútroštátnych právnych systémov, spôsobom, ktorý oslabuje ich význam. V prípade tohto rozsudku sa to týka článku 9 Charty základných práv EÚ. V nedávnej minulosti sa rovnaká znepokojujúca tendencia objavila aj v súvislosti s inými kľúčovými ustanoveniami EÚ, ako je článok 17 ods. 1 ZFEÚ o ochrane postavenia cirkví a náboženských zoskupení alebo spoločenstiev podľa práva členských štátov.
Vzhľadom na dôležitosť uznania bohatosti a rozmanitosti právnej panorámy a tradícií EÚ konštatujeme tiež sklamanie z obmedzenej úlohy, ktorú Súdny dvor pripisuje rešpektovaniu „národnej identity“ členských štátov (článok 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a ich verejnému poriadku/ordre publique. Pre niektoré členské štáty je definícia manželstva súčasťou ich národnej identity.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ bude mať vplyv na vnútroštátne právne systémy v oblasti rodinného práva a môže vyvolať tlak na ich zmenu. Vyžaduje tiež zavedenie postupov uznávania a v prípade potreby dokonca vyzýva na neuplatňovanie príslušných vnútroštátnych ustanovení. Rozsudok v podstate vytvára konvergenciu účinkov manželského práva, hoci Únia nemá mandát na harmonizáciu rodinného práva. Rozsudok má tiež vplyv na právnu istotu, keďže členské štáty budú môcť čoraz menej jasne predvídať, ktoré časti ich rodinného práva zostanú v ich autonómii.
COMECE sa okrem toho obáva, že rozsudok môže viesť k negatívnemu vývoju v iných citlivých oblastiach cezhraničného rodinného práva, napríklad tým, že pripraví pôdu pre podobné právne prístupy v budúcnosti, pokiaľ ide o náhradné materstvo.
Napokon, v súvislosti s náročnou situáciou, v akej sa Európska únia v súčasnosti nachádza – aj s ohľadom na jej vnímanie v rôznych krajinách – , nie je prekvapením, že takéto rozsudky vyvolávajú v členských štátoch protieurópske nálady a môžu byť v tomto zmysle ľahko účelovo zneužívané.
Zdroj: COMECE
Preložil: Marek Spišák
