Vatikán 2. decembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v utorok 2. decembra uzavrel svoju apoštolskú cestu, počas ktorej navštívil Turecko a Libanon. Popoludní odletel z bejrútskeho letiska naspäť do Ríma. Vo svojom záverečnom príhovore libanonskému ľudu sa poďakoval za ich srdečnosť a ocenil hlboké duchovné korene krajiny. Prinášame posolstvo Svätého Otca v plnom znení.
Príhovor pápeža Leva XIV.
Rozlúčkový ceremoniál, Medzinárodné letisko Rafíka Harírího v Bejrúte (2. december 2025)
Vážený pán prezident, predsedovia parlamentu a vlády,
vaše Blaženosti a bratia v biskupskej službe, svetské a náboženské autority, sestry a bratia,
Odchádzať je často ťažšie než prichádzať. Strávili sme spolu čas a v Libanone je tento duch stretnutia nákazlivý. Tu som zistil, že ľudia radšej prichádzajú k sebe, než aby mali zostať izolovaní. Zatiaľ čo príchod do vašej krajiny znamenal jemný vstup do vašej kultúry, odchod z tejto krajiny znamená niesť vás vo svojom srdci. Neopúšťame sa teda, skôr – keďže sme sa stretli – budeme kráčať ďalej spolu. Dúfame, že do tohto ducha bratstva a angažovanosti pre mier budeme môcť zapojiť celý Blízky východ, vrátane tých, ktorí sa v tejto chvíli považujú za nepriateľov.
Som teda vďačný za dni strávené s vami a teší ma, že som mohol splniť túžbu môjho milovaného predchodcu, pápeža Františka, ktorý by vás bol veľmi rád navštívil. V skutočnosti je tu s nami, kráča s nami spolu s ďalšími svedkami evanjelia, ktorí nás očakávajú v Božom večnom objatí. Sme dedičmi toho, v čo verili – viery, nádeje a lásky, ktoré ich inšpirovali.
Videli sme hlbokú úctu, ktorú váš ľud prechováva k Panne Márii, milovanej kresťanmi aj moslimami. Modlil som sa pri hrobe svätého Charbela a zakúsil som hlboké duchovné korene tejto krajiny. Vaša história je vzácnym zdrojom výživy, ktorý vás môže posilniť na náročnej ceste do budúcnosti! Veľmi ma dojalo krátke zastavenie v bejrútskom prístave, kde výbuch spustošil celé územie, nehovoriac o mnohých stratených životoch. Modlil som sa za všetky obete a odnášam si so sebou bolesť a smäd po pravde a spravodlivosti toľkých rodín, celej krajiny.
Počas týchto niekoľkých dní som stretol mnohých ľudí a stisol mnohé ruky, z týchto stretnutí som prijal iskru nádeje. Ste silní ako cédre pokrývajúce vaše nádherné hory a plodní ako olivovníky, ktoré rastú na rovinách, na juhu a pri mori. V tejto súvislosti pozdravujem všetky regióny Libanonu, ktoré som nemohol navštíviť: Tripolis a sever, Beqaa a juh krajiny, Tyros, Sidon, biblické miesta, všetky tieto oblasti, najmä na juhu, ktoré neustále zažívajú stav konfliktu a neistoty. Objímam vás všetkých a vyjadrujem svoju túžbu po mieri spolu so srdečnou výzvou – nech ustanú útoky a nepriateľstvo. Musíme si uvedomiť, že ozbrojený konflikt neprináša žiadny úžitok. Zatiaľ čo zbrane zabíjajú, vyjednávanie, mediácia a dialóg budujú. Rozhodujme sa všetci pre mier ako cestu, nielen ako cieľ!
Pamätajme na slová svätého Jána Pavla II., ktorý medzi vami potvrdil: „Libanon je viac než krajina; je to posolstvo!“ Naučme sa spolupracovať a spolu dúfať, aby sa toto posolstvo stalo skutočnosťou. Nech Boh žehná libanonský ľud, všetkých vás, Blízky východ a celé ľudstvo! Šukran, ilá al-liqá’! (Ďakujem a dovidenia!)
Preklad: Klára Tomášiková
