Košice 1. deembra (TK KBS) V sobotu 29. novembra sa v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach uskutočnili Ondrejovské celodiecézne rekolekcie, tradičná duchovná obnova kňazov Košickej arcidiecézy spojená so sviatkom sv. Ondreja, prvého povolaného apoštola a patróna arcidiecézy.

Arcibiskup Bernard Bober vo svojej homílii pripomenul, že evanjelizácia stojí predovšetkým na radosti a vnútornej horlivosti ohlasovateľa, nie na stratégiách a projektoch. Ako zdôraznil, apoštol Ondrej sa s novinou o Mesiášovi nepodelil potichu či formálne, ale s nadšením, ktoré bolo autentické a presvedčivé. Citoval evanjelium podľa Jána:

„Našli sme Mesiáša!“ (Jn 1,41) A dodal: „Apoštol Ondrej to určite nepovedal tichým hlasom, aby to nikto nepočul. Muselo to z neho vyskočiť nahlas, s radosťou a nadšením: Našli sme Mesiáša! Takto odovzdaná informácia sa prijíma oveľa jasnejšie, je dôveryhodnejšia a príťažlivejšia. Evanjelium je radostná zvesť a jej ohlasovanie má byť plné radosti.“

„Nestačí mať program, veď Boh si sám hľadá cestu ku každému človeku. Je potrebné mať priestor a čas pre vzťahy. Mladých totiž nezískame oznamami, ale osobným oslovením, blízkosťou a živým srdcom. Cors ardens – zapálené srdce – to je to, čo oslovuje.“ Pripomenul aj slová Apoštolského nuncia na Slovensku  Mons. Nicolu Girasoliho: „Nestraťme sa medzi vecami, zvoľme si Krista. Hľadáme niekoho, nie niečo. Kristus je adrenalín života.“

Na záver kázne zhrnul, že len človek, ktorý sám horí, môže zapáliť iných: „Ak chceme iných priviesť bližšie k Ježišovi, sami musíme mať pre neho zapálené srdce a pre druhých otvorené srdce, aby sa naše ohlasovanie zhodovalo s tým, čo sami žijeme.“

-

PLNÉ ZNENIE homílie

Milý spolubrat v biskupskej službe, biskup Marek, drahí bratia kňazi, diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Keď nám srdce ovládnu emócie a zažijeme nejaké veľké prekvapenie, zvykneme zvýšiť hlas a zapojiť celé telo, len aby sme dali najavo, že nás to oslovilo a je to pre nás dôležité.

Preto aj apoštol Ondrej, keď našiel Ježiša, vykríkol pred svojím bratom Šimonom Petrom: Našli sme Mesiáša! (Jn 1, 41) A istotne to neurobil stíšeným hlasom, len aby to nikto nepočul, aby sa to udržalo v tajnosti. Naopak, muselo to z neho vyskočiť nahlas, s radosťou a nadšením: Našli sme Mesiáša!

Sami mi dáte za pravdu, že takto odovzdaná informácia sa prijíma oveľa jasnejšie, je dôveryhodnejšia a príťažlivejšia. Ohlasovanie naplnené radosťou a nadšením je dlho osvedčená cesta evanjelizácie. Evanjelium je to totiž vo svojej podstate radostná zvesť.

Svätý Otec Lev nám vo svojom videoposolstve 8. novembra na námestí pred našou košickou katedrálou odkázal: Buďte svedkami tejto radosti! Prineste Kristovo svetlo do svojich rodín, škôl, univerzít, pracovísk a komunít. Takto bude mladá tvár Cirkvi naďalej žiariť v srdci strednej Európy, kde viera vašich predkov zostáva aj dnes zdrojom nového života. (Lev XIV., Videoposolstvo pre Jubilejné stretnutie mladých, Košice 8. novembra 2025)

Milí bratia kňazi, radosť a jasná tvár patrí k základnej výbave ohlasovateľa evanjelia. Usmievavý Padre Guilherme, náš nedávny hosť z Portugalska, nám pripomenul, že Ježiš je najsilnejší influencer a my máme byť jeho influencermi a nemáme sa báť k tomu použiť aj nové prostriedky, či už technické alebo kultúrne. A tu sa ukazuje nová možnosť ako ohlasovať a osloviť ľudí pre vieru.

A skutočne, najnovšie výskumy a štatistiky vo Francúzsku potvrdzujú, že až 70% novoobrátených a  novopokrstených dospelých, ktorých za posledné dva roky pribudlo až nevysvetliteľným spôsobom a to v tisícoch vo francúzskych diecézach – až 70 % týchto ľudí potvrdilo, že prvý kontakt s katolíckou vierou mali cez sociálne siete a až následne cez osobný kontakt s priateľmi a kňazmi vo farnostiach.

Nechcem tu velebiť a vychvaľovať výdobytky sociálnych sietí, ani ich nechcem propagovať ako prvú cestu ohlasovania v dnešnej dobe. To vôbec nie! Toto nikdy nenahradí osobný kontakt. Len chcem poukázať na to, že aj tie statusy a úderné krátke videá na sieťach, musia robiť ľudia, ktorí sú vnútorne zapálení pre túto vec, vedia sa usmiať, majú horlivého ducha a zapálené srdce.

Veľmi pekne to vo svojej aktuálnej exhortácii Cors ardens popisuje spišský biskup František, keď ponúka kňazom zopár dobrých myšlienok a návodov ako osloviť a sprevádzať mladých vo farnosti. Odporúčam vám zoznámiť sa s jeho dobrými nápadmi pre pastoráciu mládeže. Aj on totiž potvrdzuje, že za všetkým úsilím osloviť mladých musí byť ponajprv entuziazmus a nadšenie samotného duchovného otca. Nestačí mať program, veď Boh si sám hľadá cestu ku každému človeku aj bez našich premyslených plánov a stratégií. Je potrebné mať priestor a čas pre vzťahy.

Medzi konkrétne podnety zaradil napr. aj celkom osobné oslovenie a pozvanie mladého človeka k potrebnej službe vo farnosti. Nestačí to však urobiť v rámci nedeľných oznamov a čakať na prejavený záujem. Osobné oslovenie a konkrétne pozvanie majú vždy väčšiu váhu a väčší záber. Preto je obzvlášť dôležité byť istý čas s tými mladými, byť pre nich dostupný, načúvať im a poznať ich po mene. Malé spoločenstvá a stretká sú najlepším evanjelizačným nástrojom. Toto ich pomáha socializovať, zbaviť subjektivizmu, izolácie a veľmi rozšírenej apatie voči všetkému. Iba tak, že im namiesto obrazovky ponúkneme naše živé srdce – Cors ardens – zapálené srdce, ich môžeme osloviť a získať pre Ježiša.

Milí bratia, aj mnohí z vás máte podobné dlhoročné skúsenosti z terénu vo farnostiach, v ktorých pôsobíte. Sami dobre viete, že pre vieru a pre službu sa najúčinnejšie získavajú srdcia osobne, ľudským a trpezlivým prístupom, bez náznakov moci, arogancie či pohŕdania. Jedine s dobrým srdcom a entuziazmom dokážeme dnes ešte niečo urobiť na poli ohlasovania.

V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť nášho apoštolského nuncia, Mons. Nicolu Girasoliho a jeho najnovšiu publikáciu Entuziazmus – Ako žiť s nadšením. Videli ste a zažili ste ho ako káže?! Áno, v mnohom mu nahráva jeho južanský temperament, ale keď on káže, všetci pozorne počúvajú a s úsmevom na tvári ho radi počúvajú.

V jeho spomínanej knižke ma zaujala jedna myšlienka, ktorá mi veľmi silno rezonuje aj pri dnešnej spomienke na svätého apoštola Ondreja, ktorý s entuziazmom vykríkol: Našli sme Mesiáša!

Mons. Girasoli práve na prebudenie entuziazmu viery v nás samých odporúča a píše: Nestraťme sa medzi vecami, zvoľme si Krista. Hľadáme niekoho, nie niečo. Musíme byť rozhodní, odhodlaní ako športovci. Nedajme sa odradiť každým negatívnym výsledkom, každou prehrou. Nájdime nový impulz, novú silu... a túto silu nám dá Kristus. Pretože Kristus je adrenalín života. (Nicola Girasoli, Entuziazmus. Ako žiť s nadšením, s. 36 – 37)

Drahí bratia a sestry! Ak chceme iných zapáliť pre vieru, či priviesť bližšie k Ježišovi, sami musíme mať pre neho zapálené srdce a pre druhých otvorené srdce, musíme byť viac autentickejší a dôslednejší, aby sa naše ohlasovanie zhodovalo s tým, čo sami žijeme.

Prosme dnes aj našu Nebeskú Matku Pannu Máriu, nech nám pomáha a vyprosí nám dar nadšenia, horlivosti a entuziazmu pri ohlasovaní Krista, aby sme presvedčivo a s radosťou dokázali aj my zvolať: Našli sme Mesiáša! AMEN

-

Na záver svätej omše poďakoval dekan Roland Boor v mene všetkých kňazov arcibiskupovi Boberovi: „Arcibiskup Bober otvára svojou pastierskou službou srdcia nás kňazov pre Boha. Z jeho služby v nás a v našich spoločenstvách klíči radosť.“ Vyjadril vďaku Bohu za dar života arcibiskupa a ocenil jeho vernosť a príklad: „Stále nám ukazuje Krista a žije medzi nami svoje biskupské heslo: S láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom sa všetko mení k lepšiemu.“

Po slávnosti pomocný biskup Marek Forgáč pripomenul, že príklad apoštola Ondreja je aktuálny aj dnes: „Potrebujeme apoštolský zápal, potrebujeme sa vrátiť k tomu, čo žili apoštoli – k ich spoločenstvu s Ježišom. Zdroj nášho entuziazmu je živý Kristus. Ten kontakt si musíme neustále obnovovať.“ Podľa neho horlivosť nerastie z aktivít, ale zo vzťahu s Kristom, ktorý kňaza obnovuje zvnútra.

Súdny vikár Peter Holec poukázal na výnimočný kontext tohto roka: „Dnes som si pripomínal slová pána arcibiskupa, že sme v jubilejnom roku, ale zároveň slávime 1700 rokov od Nicejského koncilu. Tento koncil položil základy viery v božstvo Ježiša Krista po stáročiach prenasledovania. A práve jeho božstvo je základom nášho kňazstva.“  Dodáva: „Sme kňazi naveky – a z toho sa máme radovať.“

TK KBS informoval Jaroslav Fabian