Bratislava 1. decembra (TK KBS) Vo viacerých slovenských farnostiach sa počas adventného obdobia začali tradičné roráty – sväté omše slávené pred svitaním. Ide o starobylú mariánsku pobožnosť, ktorá symbolicky vyjadruje očakávanie príchodu Krista ako svetla do tmy tohto sveta.

Roráty majú korene v raných storočiach kresťanstva, keď sa liturgia začala formovať po Milánskom edikte v roku 313. Spolu s rozvojom prežívania tajomstiev Ježiša Krista sa do liturgického kalendára postupne dostávali mariánske sviatky, pretože Cirkev už od začiatkov osobitne uctievala Máriu, Matku Vykupiteľa. Advent tak nadobudol výrazný mariánsky rozmer – denné čítania i liturgické texty pripomínajú Gabrielovo zvestovanie a prorocké očakávanie Spasiteľa.

Práve v tomto kontexte vznikol zvyk sláviť sväté omše pred úsvitom. Veriaci tak vyjadrovali túžbu po svetle, ktoré prináša narodenie Krista. Omše sa slávili pri svetle sviec a začínali antifónou „Rorate caeli“. Roráty pripomínajú Izaiášovo proroctvo o Mesiášovi a obnovujú atmosféru očakávania, ktorou žili praotcovia pred Kristovým príchodom. Tradícia zostala zachovaná aj po liturgickej reforme, pričom roráty možno sláviť do 16. decembra v rannej hodine podľa osobitných formulárov.

Advent je časom prípravy na druhý Kristov príchod, ako aj spomienkou na historické očakávanie Spasiteľa, ktorého príchod Cirkev slávi na Vianoce. Roráty tak pomáhajú veriacim vrátiť do života pôvodný zmysel adventu – túžbu po Bohu, stíšenie a duchovnú pripravenosť. Vianoce, ako pripomína liturgia, sú predovšetkým sviatkami Krista, ktorý z lásky zostúpil z nebies, prijal telo z Panny Márie a prišiel priniesť svetu nádej a spásu.

Zdroj: Archív TK KBS