Turecko 30. novembra (VaticanNews) Pri stretnutí s arménskym patriarchom Sahakom II. vyjadril Svätý Otec vďaku za neochvejné kresťanské svedectvo arménskeho ľudu a za rastúce bratské putá medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a Katolíckou cirkvou. Pripomenul aj 1700. výročie Prvého nicejského koncilu, ktoré je výzvou obnoviť jednotu prvotnej Cirkvi a ďalej rozvíjať „dialóg lásky“.
Pozdrav Svätého Otca Leva XIV. arménskemu patriarchovi Sahakovi II.
Arménska apoštolská katedrála, Istanbul (30. november 2025)
Drahý brat v Kristovi,
s veľkou radosťou prichádzam navštíviť Vašu Blaženosť, a to najmä na tomto mieste, kde moji predchodcov privítali nezabudnuteľní patriarchovia Šenork I. a Mesrob II. Keď pozdravujem Vás, rád by som zároveň vyjadril svoje bratské pozdravy aj Jeho Svätosti Karekinovi II., najvyššiemu patriarchovi a katolikosovi všetkých Arménov, ktorý ma nedávno poctil svojou návštevou, ako aj biskupom, kňazom a celej arménskej apoštolskej komunite v Istanbule a v Turecku.
Táto návšteva mi dáva príležitosť ďakovať Bohu za odvážne kresťanské svedectvo arménskeho ľudu počas dejín, neraz uprostred tragických okolností. Chcem tiež vyjadriť hlbokú vďaku Pánovi za čoraz pevnejšie bratské putá, ktoré spájajú Arménsku apoštolskú cirkev a Katolícku cirkev. Krátko po Druhom vatikánskom koncile, v máji 1967, sa Jeho Svätosť katolikos Khoren I. stal prvým predstaviteľom orientálnej pravoslávnej cirkvi, ktorý navštívil rímskeho biskupa a vymenil si s ním bozk pokoja. Spomínam si tiež, že v máji 1970 Jeho Svätosť katolikos Vasken I. podpísal s pápežom Pavlom VI. prvé spoločné vyhlásenie medzi pápežom a orientálnym pravoslávnym patriarchom, ktorým pozvali veriacich, aby znovu objavili svoje bratstvo v Kristovi s cieľom podporiť jednotu. Od tých čias, z Božej milosti, medzi našimi cirkvami prekvital „dialóg lásky“.
Pri tomto 1700. výročí prvého ekumenického koncilu ponúka moja návšteva príležitosť sláviť nicejské vyznanie viery. Z tejto spoločnej apoštolskej viery musíme čerpať, aby sme znovuobjavili jednotu, ktorá existovala v prvých storočiach medzi rímskou cirkvou a starobylými orientálnymi cirkvami. Musíme sa tiež inšpirovať skúsenosťou prvotnej Cirkvi, aby sme obnovili plné spoločenstvo – spoločenstvo, ktoré neznamená pohltenie alebo nadvládu, ale výmenu darov, ktoré naše cirkvi prijali od Ducha Svätého na slávu Boha Otca a na budovanie Kristovho tela (porov. Ef 4, 12). Dúfam, že Spoločná medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a orientálnymi pravoslávnymi cirkvami bude môcť čoskoro obnoviť svoju plodnú prácu a hľadať model plného spoločenstva „samozrejme spolu“, ako si želal pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Ut unum sint (č. 95).
Na tejto ceste k jednote nás predchádza a obklopuje „taký veľký oblak svedkov“ (Heb 12, 1). Medzi svätými arménskej tradície by som rád pripomenul veľkého katolikosa a básnika 12. storočia Nersesa IV. Šnorhaliho, ktorého 850. výročie smrti sme si nedávno pripomenuli, a ktorý neúnavne pracoval na zmierení cirkví, aby sa naplnila Kristova modlitba: „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21). Nech nás príklad svätého Nersesa inšpiruje a jeho príhovor posilňuje na ceste k plnému spoločenstvu!
Keď ďakujem Vašej Blaženosti za srdečné prijatie, uisťujem Vás o svojom celým srdcom oddanom nasadení pre svätú vec kresťanskej jednoty. Nech tento dar zhora prijímame s otvoreným srdcom, aby sme mohli byť ešte presvedčivejšími svedkami pravdy Evanjelia a lepšími služobníkmi poslania jednej Kristovej Cirkvi.
Preklad Martin Jarábek
