Vatikán 24. novembra (VaticanNews) Blahorečení budú dvaja kňazi, ktorí počas nemeckej okupácie v severnom Taliansku preukázali mimoriadnu odvahu a vernosť svojmu povolaniu. V piatok 21. novembra Lev XIV. prijal kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých, a schválil dekréty týkajúce sa mučeníctva kňazov Ubalda Marchioniho a Martina Capelliho. Zároveň boli uznané hrdinské čnosti štyroch Božích služobníkov.
Diecézny kňaz Ubaldo Marchioni, pochádzajúci z okolia Bologne, pôsobil v dedine San Martino di Caprara, kde prebiehali boje nemeckých vojsk s partizánmi. Počas masakru v septembri 1944 sa snažil zachrániť ženy a deti, ktoré sa ukryli v kostole v Casaglii. Mužov vyzval, aby utiekli do lesa, no on sám zostal v chráme, aby chránil najslabších.
Nacisti odviedli všetkých na miestny cintorín a zavraždili ich. Otca Ubalda donútili vrátiť sa do kostola, kde ho pred oltárom zastrelili. Zomrel ako 26-ročný, pričom jeho smrť a nacistami znetvorené telo svedčia o mučeníctve odium fidei, teda z nenávisti k viere. Ide taktiež o mučeníctvo ex partae victimae, „na strane obetí“, keďže otec Ubaldo ostal nablízku veriacim aj za cenu, že sa tým vystaví riziku smrti.
Páter Martino Capelli, 32-ročný dehonián z oblasti Bergama, bol pôvodne učiteľom Svätého písma a cirkevných dejín. Počas vojny sa však so svojimi študentmi presunul do hôr v regióne Emilia Romagna. V oblasti prebiehali ozbrojené strety medzi nemeckými vojakmi, spojencami a partizánskymi skupinami. Aj keď ho jeho predstavení vyzývali na návrat do bezpečia, páter Capelli odmietol opustiť ľudí, ktorí ho potrebovali.
Počas nacistického vraždenia sa páter Martino ponáhľal poskytnúť sviatosti umierajúcim. Zatkli ho, donútili nosiť muníciu a neskôr uväznili v stajni spolu s ďalšími desiatkami civilistov. On však aj v tejto tragickej situácii povzbudzoval spoluväzňov, spovedal ich a modlil sa s nimi. Večer 1. októbra 1944 ho nacisti popravili spolu so skupinou ľudí označených za „neschopných práce“ a jeho telo hodili do rieky Reno.
Popri týchto dvoch mučeníkoch Cirkev uznala hrdinské čnosti ďalších štyroch osobností, ktorými sú: arcibiskup Enrico Bartoletti, významný pastier talianskej povojnovej Cirkvi; don Gaspar Goggi, známy svojou službou chudobným; sestra Maria od Najsv. Srdca (Mary Glowrey), austrálska lekárka; a Maria de Lourdes Guarda, laička, ktorá aj z lôžka popri ťažkej chorobe viedla apoštolát pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Klára Tomášiková – VaticanNews
