Vatikán 22. novembra (VaticanNews) Počas sobotňajšej jubilejnej katechézy na Námestí sv. Petra 22. novembra pápež povzbudil veriacich, aby si pripomenuli okamih rozhodnutia, ktorý ich priviedol na cestu viery. Zdôraznil, že Ježišov pokoj nie je pasívnym kľudom, ale ohňom, ktorý nás vedie k postoju voči nespravodlivosti.

Ako príklad uviedol americkú kresťanku Dorothy Day, ženu so zapáleným srdcom, ktorá vedela spojiť myseľ, srdce a ruky v službe slabým. Na jubilejnej audiencii bolo vyše 300 pútnikov zo Slovenska – tri spevokoly, skupina Priatelia Katolíckej televízie LUX a z farností Ľubotín a Bardejov.

Zdroj: VaticanNews

Katechéza Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!

Pre mnohých z vás je dnešný pobyt v Ríme naplnením veľkej túžby. Pre tých, ktorí putujú a dorazia do cieľa, je dôležité pamätať na okamih rozhodnutia. Na začiatku sa vo vás niečo pohlo, možno vďaka slovu alebo pozvaniu niekoho iného. Takto vás Pán sám vzal za ruku: najprv túžba, potom rozhodnutie. Bez toho by ste tu neboli. Je dôležité si to pripomínať.

Dôležité je aj to, čo sme pred chvíľou počuli z evanjelia: „Lebo komu bolo veľa dané, od toho sa bude mnoho požadovať; a komu bolo veľa zverené, od toho sa bude žiadať ešte viac.“ Ježiš to hovorí svojim najbližším učeníkom, tým, ktorí boli najviac pri ňom. Aj my sme vo svojom doterajšom putovaní veľa dostali, boli sme s Ježišom a s Cirkvou, a hoci je Cirkev spoločenstvom s ľudskými obmedzeniami, veľa sme prijali. Preto Ježiš od nás veľa očakáva. Je to znak dôvery, znak priateľstva. Očakáva veľa, lebo nás pozná a vie, že môžeme!

Ježiš prišiel, aby nám priniesol oheň Božej lásky a oheň túžby v našich srdciach. Istým spôsobom nám Ježiš berie pokoj, pokiaľ pokoj chápeme ako nehybný, pasívny kľud. Takýto pokoj však nie je pravým pokojom. Niekedy by sme chceli mať „pokoj“ v zmysle „nech nás všetci nechajú na pokoji“, nech nás nik nevyrušuje, druhí akoby ani neexistovali. To však nie je Boží pokoj. Pokoj, ktorý prináša Ježiš, je ako oheň a veľa od nás žiada. Predovšetkým nás žiada, aby sme zaujali postoj. Voči nespravodlivosti, nerovnostiam, tam, kde je ľudská dôstojnosť pošliapavaná, kde je slabým odoberané slovo je potrebné zaujať postoj. Dúfať znamená zaujať postoj. Dúfať znamená v srdci pochopiť a skutkami ukázať, že veci nemajú pokračovať tak ako doteraz. Aj toto je dobrý oheň evanjelia.

Chcel by som pripomenúť jednu malú veľkú Američanku, Dorothy Day, ktorá žila v minulom storočí. Mala v sebe oheň. Dorothy Day zaujala postoj. Videla, že model rozvoja jej krajiny nevytváral rovnaké príležitosti pre všetkých. Pochopila, že pre mnohých sa „americký sen“ menil na nočnú moru a že ako kresťanka sa musí angažovať medzi robotníkmi, migrantmi a tými, ktorých vyraďovala ekonomika, ktorá zabíja. Písala aj slúžila: je dôležité spájať myseľ, srdce a ruky. Toto znamená zaujať postoj. Písala ako novinárka – premýšľala a dávala premýšľať. Písať je dôležité. A rovnako aj čítať, dnes viac než kedykoľvek predtým. A Dorothy tiež podávala jedlo, rozdávala šaty, obliekala sa a jedla tak ako ľudia, ktorým slúžila: spájala myseľ, srdce a ruky. Takto dúfať znamená zaujať postoj.

Dorothy Day strhla tisíce ľudí. Zakladali domy v mnohých mestách a v mnohých štvrtiach: nie veľké centrá služieb, ale miesta lásky a spravodlivosti, kde by sa oslovovali po mene, kde by  poznali jeden druhého a kde by sa rozhorčenie premieňalo na spoločenstvo a na činnosť. Takí sú tvorcovia pokoja: zaujímajú postoj a nesú jeho dôsledky, ale kráčajú ďalej. Dúfať znamená zaujať postoj, ako Ježiš a s Ježišom. Jeho oheň je naším ohňom. Nech ho Jubileum znovu rozhorí v nás aj v celej Cirkvi!

Preklad Martin Jarábek