Turecko/Libanon 21. novembra (TK KBS) Cirkvi v Turecku a v Libanoe s radosťou očakávajú Svätého Otca Leva XIV.
Cirkev v Turecku je síce početne malá, no živá a rozmanitá. Delegát kapucínov v Turecku Paolo Pugliese, a farár Katedrály Ducha Svätého v Istanbule, Nicola Masedu, sa zúčastnili na online stretnutí s médiami, aby priblížili život kresťanov v krajine, ktorú pápež navštívi od 27. novembra počas svojej prvej apoštolskej cesty.
„My, katolíci, sme považovaní za pomerne významnú skupinu, čiastočne vďaka našej jasne definovanej identite a medzinárodnému charakteru, pretože máme veriacich z rôznych častí sveta,“ vysvetľuje Pugliese. Katolíci sú tiež rozpoznateľní vďaka osobe a učeniu pápeža, ktorý ich zastupuje.
Kresťanské komunity sa nachádzajú v Istanbule, v Meryem Ana Evi pri Efeze, kde sa nachádza Dom Panny Márie, kde Matka Ježiša žila spolu s apoštolom Jánom, a tiež na juhu v Mersine či v Antiochii, kde Pavol a Barnabáš zakladali prvé komunity. „V Turecku je mnoho rozdielnych regiónov s rôznymi kultúrnymi a náboženskými vplyvmi,“ hovorí o. Pugliese. Krajina je zároveň miestom s historicky bohatými vzťahmi medzi vierami. Cirkev síce nemá plne uznanú právnu subjektivitu, no pôsobí tu akreditovaný apoštolský nuncius a aktívne funguje charitatívna činnosť vrátane iniciatív Caritas.
Prítomnosť Cirkvi v Turecku siaha až do prvých kresťanských storočí, keď tu pôsobili apoštoli Peter, Ondrej, Pavol, Filip, Bartolomej a Ján. Otec Masedu zdôrazňuje, že toto svedectvo bude viditeľné aj počas návštevy pápeža Leva XIV., ktorému odovzdajú ručne vyrezávaný kalich s reliéfmi apoštolov. Krajina má aj dlhú históriu svätých, ktorí tu žili alebo sa tu narodili, napríklad Ignác Antiochijský, Bazil, Polykarp, Ján Chryzostom či Ján XXIII., ktorý desať rokov pôsobil ako biskup v Istanbule a prispel k záchrane približne 24 000 Židov. Otec Pugliese dodáva, že rozpoznateľnosť a dôveryhodnosť Cirkvi priťahuje mnohých Turkov, ktorí objavujú svoje kresťanské korene alebo sa chcú dozvedieť viac o Ježišovi.
Ekumenický dialóg je podľa oboch duchovných „absolútnym privilégium“. „Všetci sme menšinou, čo napomáha dialógu, vzťahom a vzájomnému prijatiu, jedinečným spôsobom. Pozitívna otvorenosť sa prejavuje počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov a teraz, pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu, pápež svojou návštevou komunít arménskej a sýrskej cirkvi dá svedectvo ekumenizmu v plnom rozsahu: ideme spolu, tak ako sa to pokúšali už v roku 325,“ uzatvára o. Pugliese.
Cirkev v Turecku tak očakáva pápežovu návštevu ako významný moment potvrdenia jej histórie, prítomnosti a dialógu medzi kresťanmi a inými náboženskými komunitami v krajine.
Cesta pápeža Leva XIV. do Libanonu bude otcovskou návštevou
Pápež, ktorý sa chystá aj do Libanonu dá hlas ľuďom, ktorí trpia, a tento hlas bude počuť mnoho národov schopných poskytnúť podporu, hovorí pre Vatican News riaditeľ libanonského Caritas, otec Michel Abboud, pred apoštolskou cestou pápeža Leva XIV. do tejto krajiny, ktorá sa uskutoční od 30. novembra do 2. decembra 2025.
Od roku 2011 prílev 1,5 milióna sýrskych utečencov, ktorí utekali pred vojnou, spôsobil ničivý efekt domina na už tak oslabenú ekonomiku Libanonu. Sociálne a zdravotné služby boli pod enormným tlakom. Utečenci vstúpili na pracovný trh, čo vyvolalo konkurenciu s miestnymi obyvateľmi, následne prišla politická nestabilita a 4. augusta 2020 výbuch v prístave v Bejrúte. K tomu sa pridali napätia s Izraelom a pandémia Covid-19. V tomto kontexte má pápežova návšteva symbolický rozmer – ako otcovská starostlivosť o zraneného syna.
Pápež dá hlas chudobným a trpiacim. „Ide o návštevu solidarity: národ uvidí, že napriek všetkým ťažkostiam nie je opustený. Cirkev a svet stoja po boku Libanonu,“ hovorí o. Abboud. Libanon za posledných päť rokov prešiel vážnymi ekonomickými problémami, ktoré vytvorili „nových chudobných“. Pápež, návštevou krajiny, má podľa neho posilniť hlas trpiacich, aby bol počutý medzinárodnou komunitou. Najdôležitejšie pre ľudí je pokoj: „Žijeme v permanentnom strachu, akoby sme boli vo vojnovom stave. Ľudia túžia po istote a po pokoji,“ dodáva o. Abboud.
Caritas Libanon pracuje medzi najslabšími: kŕmi hladujúcich, stará sa o chorých a zabezpečuje im lekársku starostlivosť či hospitalizáciu. „Vďaka štedrým darcom sme v posledných rokoch uhradili milióny dolárov na liečbu a hospitalizáciu. Počet chudobných rastie, preto sme rozšírili naše služby,“ hovorí o. Abboud. Návšteva pápeža Leva XIV. bude pre obyvateľov prejavom otcovskej solidarity, poteší rodiny pozostalých po výbuchu v Bejrúte a povzbudí Caritas pokračovať vo svojej misii. Pápeži Jan Pavol II. a František považovali Libanon za „projekt pokoja“ – krajinu, kde 18 náboženských spoločenstiev, kresťanských aj moslimských, ukazuje, že spoločenstvo a vzájomná láska sú kľúčom k pokojnej spolupráci.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené
