Vatikán 12. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa v piatok 7. novembra vo Vatikáne stretol s účastníkmi 65. generálneho zhromaždenia Talianskej konferencie vyšších predstavených mužských reholí (CISM). V príhovore okrem iného vyzdvihol synodalitu, ktorá im môže pomôcť viesť ich rehoľné komunity a misie.

Pápež zdôraznil, ako rehoľníkom synodalita môže pomôcť v ich misii a spravovaní, a vyzval ich, aby sa vyhli „tendencii byť zameraní na seba“ či „stagnácii“,  a aby vzbudzovali nádej u ostatných členov rehole. Pápežov prejav reflektoval na tému generálneho zhromaždenia, ktorou je „Spravovanie nádeje: formy a štýly spravovania v provinciách synodálnej Cirkvi“.

„Spoločenstvo veriacich sa nikdy nevyhýbalo podnetom ani výzvam doby a miest, v ktorých žilo,“ povedal Svätý Otec a dodal, že Cirkev sa o to snaží aj dnes, aby priniesla „Kristovo posolstvo do všetkých oblastí spoločnosti a do všetkých častí sveta“.

Petrov nástupca povedal, že prítomnosť rehoľníkov bola v tejto misii vždy „významná a prozreteľná“ a výber témy generálneho zhromaždenia zo strany vyšších predstavených svedčí o ich „oddanosti tejto úlohe“, najmä v kontexte synodálnej cesty, na ktorú sa Cirkev vydala v posledných rokoch.

Dôležitosť diskusie, zdieľania a bratského napomínania

Pápež Lev sa odvolával na záverečný dokument XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktorý bol zverejnený v októbri 2024, aby zdôraznil určité usmernenia, ktoré môžu pomôcť náboženským spoločenstvám v ich spravovaní.

Ako „vzájomne prepojené procesy“ zdôraznil tri dôležité postoje: „cirkevné rozlišovanie, starostlivosť o rozhodovacie procesy“ a „záväzok zodpovednosti a hodnotenie našich rozhodnutí“.

„Vernosť Cirkvi osvecuje bratov, podnecuje k inklúzii a posilňuje ich spoluzodpovednosť, zabezpečuje transparentnosť a podporuje vzájomnú otvorenosť, ktorá ako jediná môže podporovať spoluprácu všetkých,“ pokračoval pápež. „Úprimná diskusia, zdieľanie a bratské napomínanie môžu výrazne pomôcť predchádzať akýmkoľvek partikulárnym a sebareferenčným tendenciám,“ povedal.

Lev XIV. tiež zdôraznil dôležitosť pravidelnej a „plodnej výmeny zodpovednosti a úradov“, aby sa predišlo „formám stagnácie, ktoré môžu podporovať rigiditu“.

„V konečnom dôsledku ide o cestu očisťovania,“ povedal pápež a dodal, že cieľom je, aby „jednotlivci a spoločenstvá boli čoraz slobodnejší v konaní dobra, a to ako z hľadiska osobného rastu, tak aj v prejavovaní lásky“.

Svätý Otec uviedol, že to prispieva k „obnove charizmatickej vernosti“, ktorá odstraňuje „štruktúry a väzby, ktoré sú nepodstatné alebo dokonca škodlivé“ pre pôvodné poslanie, ktoré napĺňali zakladatelia rôznych rehoľných kongregácií.

Služba autority ako zdroj nádeje

Pápež Lev poukázal na to, že záverečný dokument Synody o synodalite zdôrazňuje, ako sa v priebehu histórie v mnohých formách zasväteného života vyvinulo to, čo je dnes vnímané ako praktiky synodálneho života, ako napríklad naučiť sa „harmonizovať individuálne dary a spoločne uskutočňovať misiu“.

„Synodalita, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života Cirkvi, je o to vhodnejšia pre vaše povolanie; vďaka tomu môžete o to viac prispievať k úsiliu, ktoré sa v tomto smere vynakladá po celom svete,“ povedal pápež. Zdôraznil tiež „rastúcu interkultúrnosť zasvätených spoločenstiev“, ktoré odzrkadľujú rozmanitosť dnešnej spoločnosti.

Lev XIV. však zároveň varoval, že bohatstvo, ktoré tvoria tieto aspekty zasväteného života, by sa nemalo považovať za „definitívne a statické“. „Ide o výsledok dynamického života a viery, ktoré sa neustále potrebujú vyvíjať, rásť, rozvíjať a vyjadrovať, a to ako v mnohorakosti chariziem, tak aj v neustálej novosti situácií a vzťahov,“ povedal pápež. Aby sa tak stalo, pokračoval, je potrebné sa o tieto aspekty starať ako o „plody živého organizmu, ktoré potrebujú výživu, pozornosť, a niekedy aj uzdravenie“.

„Služba autority môže k tomu významne prispieť formami a štýlmi „vedenia“, ktoré prispievajú k vzbudzovaniu nádeje na ceste našich bratov a k podpore ich veľkorysého a plodného apoštolátu,“ povedal pápež.

Na záver pápež Lev XIV. citoval svätého Augustína, ktorý vo svojich Samovravách odpovedá na otázku – „Prečo si praješ, aby tí muži, ktorých máš rád, žili s tebou, alebo vôbec žili?“ – nasledovne: „Aby sme spoločne mohli hľadať Boha a svoje vlastné duše. Lebo tak ten, kto niečo zistil ako prvý, to môže ľahko a bez námahy odovzdať ostatným.“

Táto dôležitá myšlienka, uviedol pápež, im pomáha zamyslieť sa nad „synodálnym rozmerom zodpovednosti, ktorú máme voči našim bratom“.

Preklad: Klára Tomášiková

PLNÉ ZNENIE príhovoru (vo svetových jazykoch)