Bratislava 10. novembra (TK KBS) Cesta k duchovnej obnove sa začína uznaním vlastných pochybení a rán a otvorením sa odpusteniu. Pred Dňom odprosenia, ktorý sa bude konať v nedeľu 16. novembra, o tom píše hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová.
-
V nedeľu 16. novembra zástupcovia kresťanských cirkví vykonajú v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave akt pokánia a ospravedlnenia za zlyhania a krivdy, ktorých sa dopustili voči Bohu, sebe navzájom i voči spoločnosti.
Podujatie bude vyústením Jubilejného roka 2025 na Slovensku. Hoci je určené najmä pozvaným hosťom, široká verejnosť sa môže zapojiť duchovne prostredníctvom modlitby a osobného zamyslenia doma či v spoločenstvách. Tento symbolický moment je pre kresťanov na Slovensku možnosťou uvedomiť si, že cesta k duchovnej obnove sa začína uznaním vlastných pochybení a rán a otvorením sa odpusteniu.
Duchovný akt odprosenia sa koná v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu. Pripravuje pôdu a srdcia na obnovenie túžby po hodnote autentickej slobody a zodpovednej demokracie, ktoré možno posilniť len návratom k ich morálnym a duchovným koreňom.
17. november navždy zostane v pamäti každého z nás nielen ako spomienka na historické novembrové udalosti, ale aj ako pripomienka toho, že sloboda je vzácna a krehká zároveň.
Sloboda ako zodpovednosť a otvorenosť voči Bohu a blížnym. Sloboda ako dar napĺňaný v láske a službe pre dobro jednotlivcov i celku. Sloboda prevyšujúca svojvôľu, sloboda ako rozhodnutie konať dobro. Sloboda ako vedomý krok od individualizmu k bratstvu. Takto chápanú slobodu sme povolaní chrániť a zveľaďovať uprostred rôznosti názorov a presvedčení, vždy s úctou a rešpektom jedni voči druhým.
Gesto odprosenia nie je moralizovaním, ale snahou vyjadriť úprimnú ľútosť nad hriechmi minulosti i prítomnosti, nad utrpením obetí a nad mlčaním alebo zlyhaním tých, ktorí mali konať v konkrétnej chvíli inak.
Všetci potrebujeme vykonať symbolický akt ľútosti a odprosenia, pretože nik nie je bez hriechu a niet takého medzi nami, kto by nezlyhal v láske. Neznamená to, že úkon pokánia z nás urobí neomylných ľudí bez sklonu k sebectvu. Nebude ani zárukou toho, že v budúcnosti sa podobné pochybenia viac nestanú. Zostáva však úprimnosť a pokora, s akou sú predstavitelia cirkví rozhodnutí priblížiť sa k Bohu a k iným. Odpustenie sa nedá vynútiť, dá sa iba ponúknuť vystretá ruka.
Cesta Cirkvi je spoločne kráčať, vychádzať zo svojej komfortnej zóny, otvárať sa nádeji, ktorou je Ježiš Kristus. Namiesto stavania múrov Cirkev pootvára dvere dialógu, snaží sa o malé kroky, ktoré podporujú blízkosť a vzťahy.
Len „žité slovo má moc lámať putá zla“, povedal pápež počas sobotňajšej audiencie s tým, že to je „nový druh sily, ktorá rozptýli pyšných a mocných zosadí z trónov“. „Tak vzniká nádej,“ dodal.
Tak sa rodí obnovená komunita, Cirkev i spoločnosť. Zostať verný evanjeliu a dosvedčovať ho svojím životom je hrdinstvo každého dňa, ktoré sa vyžaduje od nás všetkých, ktorí Cirkev tvoríme.
Vo svete, ktorý je často poznačený „rozpormi a podozrievavosťou“, pápež Lev XIV. povzbudil mladých z Košíc, aby boli svedkami spoločenstva, rozsievačmi dôvery a staviteľmi mostov. „Nebojte sa ukázať, že ste kresťania, že žijete evanjelium s nadšením a delíte sa o radosť, ktorá pramení zo stretnutia s Pánom.“ Je to pozvanie k vnútornej premene jednotlivcov a aktívnej zodpovednosti celej Cirkvi ako spoločenstva.
Katarína Jančišinová
hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska
