Vatikán 8. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. počas jubilejnej audiencie v sobotu 8. novembra osobitne pozdravil účastíkov Jubilea práce, pričom zdôraznil význam zamestnanosti pre každého jednotlivca: „Práca musí byť zdrojom nádeje a života, ktorý umožňuje vyjadriť kreativitu jednotlivca a jeho schopnosť konať dobro.“ V katechéze na tému „Dúfať znamená svedčiť“ vyzdvihol príklad viery mučeníka bl. Isidora Bakanju z Konga. Ná Námestí sv. Petra sa nachádzalo približne 45-tisíc pútnikov a najmenej 100 účastníkov zo Slovenska.
Čítanie z 1. Listu Korinťanom (1, 26 – 27)
Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných.
KATECHÉZA
Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej
IV. Kristovo zmŕtvychvstanie a výzvy súčasného sveta
4. Dúfať znamená svedčiť
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň! Všetkých vás vítam!
Nádej Jubilea pramení z Božích prekvapení. Boh je iný než my. Jubilejný rok nás vedie k tomu, aby sme túto odlišnosť uznali a preniesli do reálneho života. Preto ide o milostivý rok: máme možnosť sa zmeniť! Prosíme o to vždy, keď sa modlíme Otče náš a hovoríme: „Ako v nebi, tak i na zemi“.
Svätý Pavol píše kresťanom v Korinte a vyzýva ich, aby si uvedomili, že medzi nimi sa zem už začala podobať nebu. Pozýva ich uvažovať nad ich povolaním a uveodmiť si, ako Boh zblížil ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli. Tí, ktorí sú pokornejší a menej mocní, sa teraz stali vzácnymi a dôležitými (porov. 1 Kor 1, 26 – 27). Božie kritériá, ktoré vždy začínajú od posledných, sú už v Korinte „zemetrasením“, ktoré nezničí, ale prebudí svet. Slovo kríža, o ktorom svedčí Pavol, prebúdza svedomie a dôstojnosť každého človeka.
Drahí bratia a sestry, dúfať znamená svedčiť: svedčiť, že všetko sa už zmenilo, že nič nie je ako predtým. Preto by som vám dnes chcel porozprávať o svedkovi kresťanskej nádeje v Afrike. Volá sa Isidore Bakanja, je patrónom laikov v Kongu a od roku 1994 patrí medzi blahoslavených. Narodil sa v roku 1885, keď bola jeho krajina belgickou kolóniou. Nechodil do školy, pretože v jeho meste sa nenachádzala, ale stal sa učňom murára. Spriatelil sa s katolíckymi misionármi, trapistickými mníchmi, ktorí mu rozprávali o Ježišovi, a keď mal okolo dvadsať rokov, rozhodol sa nasledovať kresťanské učenie a prijať krst. Od tej chvíle sa jeho svedectvo stalo čoraz jasnejším. Nádej je svedectvo, a keď svedčíme o novom živote, svetlo žiari aj uprostred ťažkostí.
Isidore totiž pracoval ako poľnohospodársky robotník pre bezohľadného európskeho pána, ktorý nenávidel jeho vieru a autentickosť. Tento pán nenávidel kresťanstvo a misionárov, ktorí bránili domorodcov pred zneužíváním zo strany kolonizátorov, ale Isidore až do konca nosil na krku škapuliar s obrazom Panny Márie a znášal všetky formy týrania a mučenia, bez toho, že by stratil nádej. Nádej je svedectvom! Keď Isidore umieral, trapistickým otcom odkázal, že necíti zášť, ba naopak, sľubuje, že aj v posmrtnom živote sa bude modliť za tých, ktorí sa voči nemu dopustili zla.
To je, drahí bratia a sestry, slovo Kríža. Ide o slovo, ktoré je žité, a ktoré láme putá zla. Je to nový druh sily, ktorá rozptýli pyšných a mocných zosadí z trónov. Tak vzniká nádej. Starobylé cirkvi severnej časti sveta mnohokrát dostávajú od mladých cirkví toto svedectvo, ktoré ich povzbudzuje k spoločnej ceste k Božiemu kráľovstvu – kráľovstvu spravodlivosti a pokoja. Afrika zvlášť žiada túto premenu a robí tak tým, že nám dáva mnoho mladých svedkov viery. Nádej znamená svedčiť o tom, že zem sa môže naozaj podobať nebu. A toto je posolstvo Jubilea.
Preklad: Klára Tomášiková
