Bratislava 6. novembra (TK KBS) Publikovanie novej apoštolskej exhortácie pápeža Leva XIV. Dilexi te, o láske k chudobným, prináša aktuálny podnet aj pre slovenskú Cirkev. Dokument, ktorý Svätý Otec predstavil začiatkom októbra, vyzýva k prehĺbeniu citlivosti voči núdznym a k obnoveniu evanjeliovej pozornosti voči tým, ktorí trpia.
V tejto súvislosti pripomenula postulátorka kauzy blahorečenia Alfonza Paulena Terézia Valúšková, že nový pápežský dokument je „živou pripomienkou duchovného odkazu kňaza, ktorý nikdy neprešiel ľahostajne popri núdznom človeku“.
„Alfonz Paulen má vo svojej knihe života podčiarknuté slová svätého Augustína – Timeo Iesum transeuntem – bojím sa, že Kristus prejde popri mne a ja si ho nevšimnem. Tieto slová žil naplno,“ uvádza Terézia Valúšková.
Boží služobník Alfonz Paulen, ktorého život a svedectvo sú dnes predmetom beatifikačného procesu, sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou voči chudobným. Podľa svedectiev oblečenie, ktoré dostal od matky, daroval žobrákom, priviezol kravy pre chudobné rodiny vo farnosti a nikdy neprijal milodar za svätú omšu od viacpočetných či núdznych rodín. Jeho skutky neboli náhodné – boli ovocím žitej viery.
Pápež Lev XIV. v exhortácii ,Dilexi te‘ pripomína, že kresťania sú často „negramotní v sprevádzaní“ – v schopnosti rozpoznať človeka, ktorý potrebuje pomoc. „Zvykli sme si pozrieť sa inam,“ píše Svätý Otec, „a ignorovať situáciu, kým sa nás priamo netýka.“
Valúšková dodáva, že práve Paulenov príklad je odpoveďou na tieto výzvy: „Ako pápež Lev hovorí, Ježiš nečakal zatvorený v úrade, ale vychádzal za núdznymi. Tak aj Alfonz Paulen nesedel na fare – sám navštevoval rodiny a hľadal, komu môže pomôcť. V jeho živote sa spájala viera so skutkami milosrdenstva.“
Paulenov príklad nadobúda novú aktuálnosť aj vo svetle vlaňajšieho listu pápeža Františka z 9. novembra 2024, ktorým Svätý Otec vyzýva miestne Cirkvi, aby si každoročne – počnúc Jubileom 2025 – pripomínali svojich svätých, blahoslavených, ctihodných a Božích služobníkov.
Pápež píše, že svätosť nie je ovocím ľudského výkonu, ale „nechaním priestoru Božiemu pôsobeniu“. Svätosť všedných dní – prejavujúca sa v láskavosti, službe a nezištnej obete – obohacuje Cirkev na celom svete. Medzi týchto „svätých od vedľajších dverí“ patria podľa Františka aj kňazi, manželia, zasvätení, chorí či chudobní, ktorí vo svojej slabosti našli oporu v Kristovi.
Takýmto svedkom viery bol aj Alfonz Paulen – kňaz, ktorý žil svätosť každodennosti v konkrétnych skutkoch. Jeho život, naplnený službou lásky, sa stáva mostom medzi exhortáciou ,Dilexi te‘ a pápežovou výzvou pripomínať si tých, ktorí zanechali živé znamenie Božej prítomnosti.
„Paulenov príklad nás učí, že evanjelium sa žije v konkrétnych skutkoch – v pohľade, v geste, v chlebe, ktorý sa delí,“ uzatvára Terézia Valúšková.
V duchu týchto pápežských dokumentov sa slovenská Cirkev môže nanovo pozrieť na svojich svedkov viery – mužov a ženy, ktorí, ako Alfonz Paulen, premenili každodennosť na miesto Božej prítomnosti.
