Bratislava 6. novembra (TK KBS) Téma odprosovania je kľúčovou súčasťou tohto obdobia milosti, pričom aktivity Cirkvi v tomto kontexte neustále gradujú. Pred Dňom odprosenia, ktorý sa uskutoční v predvečer 17. novembra – teda 16. novembra 2025 – a ktorý pripravuje Konferencia biskupov Slovenska spolu s Ekumenickou radou cirkví, to povedal spišský biskup Mons. František Trstenský. Cirkev, hoci je svätá, potrebuje stále očisťovanie a neprestajne musí kráčať cestou pokánia a obnovy, ako učí Druhý vatikánsky koncil. Jubilejný rok tak nie je len výzvou pre jednotlivcov, aby sa uzmierili v rámci rodiny, ale aj pre celé spoločenstvo, pretože Cirkev si uvedomuje, že jej členovia i predstavitelia zlyhávajú, uviedol biskup Trstenský v rozhovore pre Rádio Mária Slovensko.
Odprosovanie sa podľa biskupa, ktorý je na čele Komisie KBS pre prípravu a realizáciu Jubilejného roka 2025, líši od obyčajného ospravedlnenia, ktoré má často len ľudský charakter. Kým ospravedlnenie môže byť spojené s túžbou po sebaobhajobe, odprosovanie je primárne smerované k nebeskému Otcovi. „Urážkou alebo ublížením druhému človeku poškvrňujeme Boží obraz v ňom, pretože každý je stvorený na Boží obraz,“ vysvetlil. Odprosenie je podľa neho uznaním viny a otvorením sa Božiemu milosrdenstvu.
Pravá podstata odprosovania spočíva v úprimnej ľútosti a odovzdanosti, nie vo vypočítavosti či čakaní na odplatu. Svätý Ján Pavol II. učil, že ak človek do hĺbky prežije, že spôsobil zlo a zranenie, a má túžbu po obnove vzťahu s Bohom a človekom, potom je odprosovanie „aktom pokánia a nie argumentu“. Odprosenie je duchovný akt, v ktorom človek stojí „v úplnej odovzdanosti pred Pánom“. Gestá odprosenia a pokánia podľa biskupa formujú tvár Cirkvi, pomáhajú jej prejsť od „obhajujúcej sa Cirkvi“ k Cirkvi kajúcej, čím sa jej tvár stáva „viac ľudskou a uveriteľnou“. Mons. Trstenský zdôraznil, že Kristus Cirkev založil na krehkých ľuďoch – apoštoloch, a Cirkev je najsilnejšia vtedy, keď sa skláňa v pokore, podobajúc sa Kristovi, ktorý sa zriekol seba samého a prijal podobu služobníka. Odprosovanie na celospoločenskej úrovni nie je len vnútrocirkevná záležitosť, ale dotýka sa aj hlbokých spoločenských rán. Aktami odprosenia Cirkev prispieva k uzdraveniu rozdelení a zranení voči iným národnostiam, obetiam totalitných režimov či voči ženám, ktoré boli v Cirkvi marginalizované. Cieľom je, aby sa spoločnosť stala miestom dialógu a počúvania namiesto polemiky a súdenia, čo má priniesť ovocie v podobe dôveryhodnosti a jednoty.
V rámci Spišskej diecézy sa téma odprosovania intenzívne prežívala najmä počas pôstneho obdobia tohto roka, keď prebiehala „reťaz uzdravenia a odpustenia“. Biskup Trstenský osobne viedol odprosenie, ktoré sa začalo v katedrále, pokračovalo vo farnostiach a vyzvalo aj rodiny – napríklad na Kvetnú nedeľu. Tento proces ho podľa vlastných slov „oslovil a povzbudil“ túžbou Božieho ľudu po uzdravení. Pri diecéznom odprosovaní sa biskup obrátil na Boha s prosbou o odpustenie za hriechy členov Katolíckej cirkvi voči konkrétnym skupinám – Rómom, Židom, Nemcom, ženám a deťom. Prosil aj o odpustenie za zranenia spôsobené medzi kňazmi navzájom či zo strany biskupa. Tieto gestá priniesli ovocie v rodinách, kde si manželia a rodičia s deťmi odpúšťali dlhoročné viny, čo viedlo k slzám dojatia a uzdravenia. Ako celoslovenský záväzok Mons. Trstenský oznámil, že Konferencia biskupov Slovenska pripravuje „Deň odprosenia“, ktorý sa uskutoční 16. novembra. Tento deň, realizovaný v spolupráci s Ekumenickou radou cirkví, vníma ako záväzok voči Kristovi. Biskup zdôraznil, že ide o pohľad na Krista, ktorého kríž je „školou odpustenia“, a prosí, aby Cirkev nastúpila cestu vzájomného odpustenia a zmierenia, vnášajúc svetlo do pamäti komunity.
Plné znenie rozhovoru je dostupné TU.
